Nezachoval sa žiaden zákon o tom, ako ďaleko mohol byť človek donútený niesť nejaký náklad. Je pravdepodobné, že mnohí neboli ochotní ísť ani o krok viac, ako vyžadoval zákon.
Nezachoval sa žiaden zákon o tom, ako ďaleko mohol byť človek donútený niesť nejaký náklad. Je pravdepodobné, že mnohí neboli ochotní ísť ani o krok viac, ako vyžadoval zákon.
Podľa historika Michaela Rostovtzeffa miestni správcovia „sa snažili regulovať a organizovať [tento systém], ale neúspešne, lebo kým tento zvyk existoval, vždy mal negatívne stránky...
Pod rímskou nadvládou:
„Ktokoľvek mohol byť donútený, aby nejakú vzdialenosť niesol vojenskú batožinu,“ hovorí jeden grécky učenec, a „ktokoľvek mohol byť donútený vykonať akúkoľvek službu, ktorú sa okupanti naňho rozhodli uvaliť.“ To sa stalo aj Šimonovi z Cyrene, ktorého rímski vojaci „prinútili k službe“, aby odniesol Ježišov mučenícky kôl. — Matúš 27:32.
„HEJ, ty tam! Odlož svoju prácu nabok a ihneď poď sem. Odnesieš mi tento náklad.“ Ako podľa vás asi reagoval zaneprázdnený Žid v prvom storočí, keď mu toto povedal rímsky vojak? Ježiš v Kázni na vrchu odporúčal: „Ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ (Matúš 5:41)
V Biblii je veľa príkladov tých, ktorí si ctili ľudí s autoritou, i keď títo ľudia svoju autoritu zneužívali. Jedným takým vynikajúcim príkladom bol Dávid. Kráľ Saul, pod ktorým slúžil, začal závidieť Dávidovi úspechy a snažil sa ho zabiť.
Ohľaduplnosť a túžba pomáhať iným ľuďom nás podnieti takpovediac ísť míľu navyše. — 1. Kor. 13:5; Tít. 3:1, 2.
V Kázni na vrchu Ježiš poukázal na to, že je potrebné podriaďovať sa autorite: „Ak chce ísť niekto s tebou pred súd, aby si privlastnil tvoj spodný odev, nechaj mu aj vrchný odev; a ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ (Mat. 5:40, 41)
V ČOM JE BIBLIA INÁ?
Legendy a mýty obsahujú vymyslené príbehy, v ktorých nie sú uvedené konkrétne miesta, časové údaje ani mená historických postáv. Biblia na rozdiel od nich obsahuje nespočetné množstvo historických podrobností, ktoré uisťujú čitateľa o tom, že jej „slová sú založené na pravde“. (Žalm 119:160, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)
Inšpirovanosť Biblie dosvedčuje aj jej vnútorný súlad, vedecká a historická presnosť, splnené proroctvá, nezvyčajná úprimnosť jej pisateľov, moc pretvárať život ľudí a uspokojujúce odpovede na otázky spomenuté v prvom odseku...
RICHARD DAWKINS, BÝVALÝ PROFESOR POPULARIZÁCIE VEDY:
"Zázraky už vo svojej podstate porušujú vedecké princípy.“
ROBERT A. LARMER, PROFESOR FILOZOFIE:
„Veriť v zázraky je úplne racionálne. Veriaci človek sa za to vôbec nemusí hanbiť; sú znakom toho, že Boh svoje stvorenie miluje a stále sa v ňom angažuje.“
Ako jednotlivci nie sme schopní zmeniť to, čo vedúci predstavitelia národov robia, keď opakujú tragédie minulosti, a nie sme ani oprávnení snažiť sa ich presvedčiť, aby sa uberali určitým smerom. Ale nemusíme sa zapliesť do ich konfliktov a stať sa ich časťou. Ježiš o svojich nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14) Aby sme sa nezapojili do konfliktov tohto sveta, musíme dovoliť, aby náš život viedlo Božie Slovo, Biblia — nie ľudská filozofia, ktorá je ako pohyblivý piesok. — Matúš 7:24–27; 2. Timotejovi 3:16, 17.
V súvislosti s historickou presnosťou Biblie časopis U.S.News & World Report z 25. októbra 1999 uviedol: „Moderná archeológia mimoriadnym spôsobom potvrdila historickú presnosť podstatných častí Nového a Starého zákona — potvrdzuje kľúčové časti príbehov o izraelských patriarchoch, exodus, dávidovskú monarchiu, ako aj spôsob života v čase Ježiša.“ Hoci viera v Bibliu nezávisí od archeologických nálezov, od knihy inšpirovanej Bohom by ste určite očakávali takúto historickú presnosť.
Mnohí si robia posmešky z takých vyjadrení Biblie a vysmievajú sa z varovaní pred vykonaním rozsudku, ktorý potvrdí pravdivosť týchto výstrah. No apoštol Peter povedal, že takí skeptici ignorujú skutočnosť. Napísal: „V posledných dňoch prídu posmievači... a [budú] hovoriť: ‚Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť?‘... Podľa ich priania uniká totiž ich pozornosti skutočnosť, že nebesia boli oddávna a zem, ktorá Božím slovom celistvo vystupovala z vody a uprostred vody; a týmito prostriedkami vtedajší svet utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou. Tým istým slovom s. 7sú však terajšie nebesia a zem zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných.“ — 2. Petra 3:3–7.
Evolúcia mýty a fakty
„Evolúcia je skutočnosťou rovnako ako to, že slnko hreje,“ tvrdí profesor Richard Dawkins, významný evolučný biológ. Slnko je naozaj horúce — to je fakt, ktorý dokazujú pokusy i priame pozorovania. Ale poskytujú pokusy a priame pozorovania rovnako nespochybniteľné dôkazy o evolúcii?
Biblia - Kniha pravdy
Raz Ježiš Kristus odpočíval pri jednej studni a rozprával sa s istou Samaritánkou. V rozhovore jej povedal: „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:24) Z týchto slov vidno, že existuje iba jeden spôsob uctievania, ktorý je Bohu prijateľný. Ak máme Boha uctievať pravdou, naše uctievanie musí byť v súlade s tým, čo o sebe sám zjavil v Biblii, pretože Božie Slovo obsahuje pravdu. — Ján 17:17.
Celá Biblia alebo jej časti boli preložené do viac než 2 400 jazykov. Aspoň niektoré jej časti sú dostupné v jazykoch, ktorými hovorí vyše 90 percent obyvateľov zeme.
Biblia je tu dodnes, hoci čelila zákazom zo strany vlád, bola pálená náboženskými odporcami a napádaná kritikmi. Žiadna iná kniha v dejinách nečelila väčšiemu odporu. A Biblia pritom prežila.
PRED viac než 550 rokmi nemecký vynálezca Johannes Gutenberg začal tlačiť metódou pohyblivých písmen. Prvou významnou knihou, ktorá vyšla z jeho tlačového stroja, bola Biblia.* Odvtedy boli vytlačené miliardy kníh na najrôznejšie témy. Ale Biblii sa žiadna z nich nevyrovná.
Jedinečná kniha
„Biblia je najrozšírenejšia kniha v dejinách.“ — The World Book Encyclopedia.
V súvislosti s potopou tiež čítame: „Vody zaplavovali zem stopäťdesiat dní... A vody začali ustupovať zo zeme, postupne ustupovali; a na konci stopäťdesiatich dní vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, koráb spočinul na vrchoch Araratu.“ (1. Mojžišova 7:24–8:4) Teda od času, keď vody pokryli zem, do času, keď začali ustupovať, uplynulo 150 dní, čiže päť mesiacov. Z toho vyplýva, že koráb spočinul na vrchoch Araratu v apríli roku 2369 pred n. l.
Odporúčame