Táto tradícia porovnávania viacerých biblických veršov medzi sebou pokračuje v časopise Strážna veža. (2. Tesaloničanom 2:15) Jehovovi svedkovia používajú túto metódu, keď rozoberajú nejaký biblický verš.
Táto tradícia porovnávania viacerých biblických veršov medzi sebou pokračuje v časopise Strážna veža. (2. Tesaloničanom 2:15) Jehovovi svedkovia používajú túto metódu, keď rozoberajú nejaký biblický verš.
Deviate vydanie diela The Encyclopædia Britannica (1878) poznamenáva: „Štúdium histórie pápežských konkláve vedie človeka k presvedčeniu, že ešte nikdy sa neuskutočnila žiadna voľba, ktorá by nebola poškvrnená simóniou, pričom simónia, ku ktorej dochádzalo v konkláve, bola v mnohých prípadoch toho najhoršieho a najhanebnejšieho druhu a diala sa úplne otvorene.
Fantastický vek udávaný pre „prehistorického človeka“ vychádza z nepreukázateľných predpokladov. Spoľahlivé svetské dejiny s ich chronológiou v skutočnosti siahajú do minulosti len pár tisíc rokov.
Definícia: Organická evolúcia je teória, že prvý živý organizmus sa vyvinul z neživej hmoty...
„Existujú otázky, ktoré vedci nebudú nikdy schopní zodpovedať,“ poznamenáva spisovateľ Tom Utley.
Veda nám poskytuje hlbšie pochopenie hmotného vesmíru, teda všetkého, čo sa dá pozorovať. Ale bez ohľadu na to, nakoľko vedecký výskum pokročí, nikdy nebude môcť zodpovedať otázku účelu — teda v prvom rade to, prečo vesmír existuje.
Hranice vedy
Je vhodné náležite rešpektovať vedecké poznatky a výsledky. No mnohí budú súhlasiť, že hoci veda je cestou k poznaniu, nie je jediným zdrojom poznania. Cieľom vedy je opísať javy vo svete prírody a pomôcť zodpovedať otázku, ako tieto javy nastávajú.
Vedecké objavy môžu u niektorých vedcov vzbudiť úctivý postoj. Albert Einstein pripustil:
„Ťažko nájdete medzi hĺbavejšími typmi vedcov jedného, ktorý by nemal určité náboženské cítenie... Toto náboženské cítenie má podobu obrovského úžasu nad harmóniou zákona prírody, ktorý odhaľuje takú nadradenú inteligenciu, že v porovnaní s ňou je všetko systematické myslenie a konanie ľudských bytostí celkom bezvýznamnou napodobeninou.“
Ešte citát z predchádzajúceho článku na vysvetlenie:
"Taliansky profesor Massimo Tistarelli je vedec pôsobiaci na Univerzite v Sassari. Je redaktorom troch medzinárodných vedeckých časopisov a tiež i spoluautorom viac ako stovky vedeckých prác."
Profesor Massimo Tistarelli o knihe SJ "Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?":
"Zapôsobil na mňa dôkladný výskum, ktorý musel predchádzať napísaniu tejto knižky."
Dôverovať tomu, že život vznikol slepou náhodou, si vyžaduje viac viery ako viera v stvorenie. Astronóm David Block poznamenal: „Človek, ktorý neverí v Stvoriteľa, musí mať viac viery ako ten, ktorý v neho verí. Ak niekto vyhlasuje, že Boh neexistuje, je to zovšeobecňujúce, nepodložené vyhlásenie — hypotéza, ktorá je založená na viere.“
„Náboženstvo“ vedy
Zdá sa, že teórie vedcov sú často založené na predpokladoch, ktoré si vyžadujú určitý druh viery. Napríklad pokiaľ ide o vznik života, väčšina evolucionistov lipne na názoroch, ktoré si vyžadujú vieru v určité „doktríny“. s. 5Fakty sú zmiešané s teóriami. A keď vedci využívajú váhu svojej autority na vnútenie slepej viery v evolúciu, v skutočnosti naznačujú: ‚Nie ste zodpovedný za svoju morálku, pretože ste len obyčajný produkt biológie, chémie a fyziky.‘ Biológ Richard Dawkins hovorí, že vo vesmíre nevidno ‚žiaden projekt, žiaden účel, žiadne zlo ani dobro, nič, iba bezúčelný nezáujem‘.
„Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé.“ — Albert Einstein.
veď keď konštruktér zkonštruoval vec tak musí o nej vedieť viac ako zkonštruovaná vec:)
Odporúčame