Všetci pisatelia Kresťanských gréckych písiem boli tým či oným spôsobom dôverne spojení s pôvodným vedúcim zborom kresťanského spoločenstva, ku ktorému patrili apoštoli, ktorých osobne vybral Ježiš.
Všetci pisatelia Kresťanských gréckych písiem boli tým či oným spôsobom dôverne spojení s pôvodným vedúcim zborom kresťanského spoločenstva, ku ktorému patrili apoštoli, ktorých osobne vybral Ježiš.
„Ani o jedinom spise, ktorý sa nám zachoval z raného obdobia cirkvi okrem Nového zákona, sa nemôže povedať, že by dnes mohol byť vhodne pridaný ku kánonu.“ — K. Aland, The Problem of the New Testament Canon (Problém kánonu Nového zákona), strana 24.
„Stačí nám len porovnať naše knihy Nového zákona ako celok s inou literatúrou toho druhu, aby sme si uvedomili, aká široká je priepasť, ktorá ich od nich delí. Často sa hovorí, že nekanonické evanjeliá sú vlastne najlepším dôkazom pre tie kanonické.“ — G. Milligan, The New Testament Documents (Dokumenty Nového zákona), strana 228.
Apokryfické spisy. Vnútorné svedectvo potvrdzuje jasný rozdiel medzi inšpirovanými kresťanskými spismi a dielami, ktoré boli pochybné alebo neinšpirované. Apokryfické spisy sú vcelku podradné a značne fantastické a detinské. Často sú nepresné.* Všimnime si, ako sa niektorí učenci vyjadrili o týchto nekanonických knihách:
„Niet pochybností o tom, kto ich vylúčil z Nového zákona: vylúčili sa samé.“ — M. R. James, The Apocryphal New Testament (Apokryfický Nový zákon), strany xi., xii.
Nemali by sme si myslieť, že sa s prijatím toho, čo tvorilo inšpirované Písma, muselo čakať až do dokončenia hebrejského kánonu v 5. storočí pred n. l. To, čo napísal Mojžiš pod vedením Božieho ducha, Izraeliti prijímali od samého začiatku ako inšpirované, Božieho pôvodu. Keď bol dokončený Pentateuch, tvoril vtedajší kánon. Museli logicky nasledovať ďalšie zjavenia o Jehovovových predsavzatiach, ktoré ľudia dostali pod inšpiráciou, a byť v súlade so základnými zásadami pravého uctievania, vysvetlenými v Pentateuchu.
V žiadnom z jednotlivých spisov nesmie byť nič, čo by bolo v rozpore s vnútorným súladom celku, ale každá kniha musí naopak svojou jednotou s ostatnými podporovať jedno autorstvo, a to autorstvo Boha Jehovu. Od spisov je možné očakávať, že tiež podajú dôkazy presnosti do najmenšieho detailu. Okrem týchto základných náležitostí sú iné špicifické znaky inšpirácie, a teda kanonicity, podľa povahy obsahu každej knihy. O tých sa tu hovorilo v úvodnej látke ku každej z biblických kníh. Sú tiež zvláštne okolnosti, ktoré platia pre Hebrejské písma, a zas iné pre Kresťanské grécke písma. I tie pomáhajú pri určovaní biblického kánonu.
Určovanie kanonicity. A teraz niektoré z Božích s. 300ukazovateľov, ktoré určujú kanonicitu 66 kníh Biblie. Spisy musia predovšetkým hovoriť o Jehovových záležitostiach na zemi, obracať ľudí k jeho uctievaniu a vzbudzovať hlbokú úctu k jeho menu, k jeho dielu a predsavzatiam na zemi. Musia podávať dôkaz inšpirácie, totiž že sú výtvorom svätého ducha. (2. Petra 1:21) Nesmie v nich byť nijaká výzva k povere alebo k uctievaniu tvorov, ale skôr výzva k láske a službe Bohu.
Zbierka čiže súpis kníh, ktoré sú prijaté ako pravé a inšpirované Písmo, je často nazývaná biblický kánon. Pôvodne slúžil rákos (hebrejsky kaneh) ako meradlo, pokiaľ nebol po ruke kus dreva. Apoštol Pavol použil grécke slovo kanon pre „pravidlo správania“ ako aj pre „územie“ vymerané ako jeho pridelenie. (Gal. 6:16, poznámka pod čiarou v Rbi8; 2. Kor. 10:13) A tak kanonické knihy sú tie, ktoré sú pravé a inšpirované a vhodné na použitie ako meradlo pre určovanie pravej viery, náuky a správania. Ak používame knihy, ktoré nie sú „priame“ ako olovnica, naša „stavba“ nebude pravá a neobstojí v skúške Hlavného dozorcu.
Služobníkmi Jehovu sa stávajú ľudia prakticky z každého prostredia. Dôkazom toho je aj Saul z Tarzu, ktorý sa stal známym ako apoštol Pavol. Farizej Saul bol zarytým nepriateľom kresťanov. Úprimné presvedčenie, že sa mýlia, ho viedlo k tomu, že prenasledoval kresťanský zbor. (Gal. 1:13) Z ľudského hľadiska sa mohlo zdať, že je ten posledný, ktorý by sa mohol stať kresťanom. Napriek tomu Ježiš videl v jeho srdci niečo dobré a vybral si ho, aby ho poveril zvláštnou úlohou. A tak sa zo Saula stal jeden z najaktívnejších a najhorlivejších členov kresťanského zboru v prvom storočí.
Jehova skutočne požehnáva tých, ktorí mu slúžia. Ako? Okrem iného rastúcim porozumením svojich predsavzatí. (Príslovia 4:18; Daniel 12:10) Navyše ich požehnáva tým, že ich kazateľské dielo prináša úžasné ovocie. Mnohí úprimní ľudia sa k nim pripájajú v pravom uctievaní a spoločne tvoria „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov... A stále volajú silným hlasom a hovoria: ‚Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.‘“ (Zjavenie 7:9, 10) Tento veľký zástup sa obdivuhodným spôsobom stáva zjavným a počet tých, ktorí Jehovovi aktívne slúžia, teraz dosahuje na celej zemi viac ako sedem miliónov vo vyše 100 000 zboroch!
Jednosplodený Syn:
Ježiš nie je len „Boží syn“, ako ho nazval Satan, keď ho pokúšal. (Mat. 4:3, 6) Ježiš je oprávnene nazvaný „jednosplodený Boží Syn“. (Ján 3:16, 18) Grécke slovo pre „jednosplodený“ je definované ako „iba jediný svojho druhu“, „jediný člen určitého rodu či druhu“ alebo „jedinečný“. Jehova má stámilióny duchovných synov. Teda v akom zmysle je Ježiš jediný svojho „rodu či druhu“?
Písma nám hovoria, že „múdrosť zhora je... pokojná, rozumná“. (Jak. 3:17) Grécke slovo, ktoré je tu prekladané ako „rozumná“, doslova znamená „ústupčivá“. Niektoré preklady ho prekladajú ako „ohľaduplná“, „jemná“ alebo „trpezlivá“. Všimni si, že rozumnosť je spájaná s pokojom.
Zaloz si vlastnu stranu alebo cirkev...podla tvojich komentarov ty toho vies vsetko...:-)
Urcite veci urciti ludia nikdy nepochopia...hlavne ti, ktori veria poveram...
Ako získať schopnosť zdravo uvažovať?
Študujte Bibliu a držte sa jej rád. Biblia, veľmi dobre napísaná kniha s jasnou logikou, je vynikajúcou pomocou, keď chceme získať múdrosť a rozumnosť alebo zdravý úsudok. (Efezanom 1:8) Napríklad apoštol Pavol spolukresťanov nabádal: „Všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ (Filipanom 4:8) Ak budeme stále uplatňovať túto radu, budeme prejavovať zdravý úsudok a konať rozvážne.
Prislovia 20:11 -
"Už podľa jeho spôsobov (alebo reci) sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame."
Odporúčame