Vyšetrovateľom bol Kaliňáka aj blogera udal kaliňák, keď to bola Markíza, tak ju treba žalovať. Cynizmus sa prejavil v poslednej vete. Hanbite sa indián?!
Vyšetrovateľom bol Kaliňáka aj blogera udal kaliňák, keď to bola Markíza, tak ju treba žalovať. Cynizmus sa prejavil v poslednej vete. Hanbite sa indián?!
Bloger, viete čo je príčina a následok? Rád by som vedel odpoveď. Ľudia Západu a my sa po nich opičíme zmýšľajú ako vojnoví štváči z poza mlaky!!! Šialenec je v tejto situácii niekto iný, než tento bloger uvádza.
H. ajz el bude ha jz lom aj so smradom aj keby ho vyvoňal sám Calvin Clein.
klamú, klamú, klamú....to už vytrieši len ulica !!!
Nesplietaj o rytierstve, je to o ľuďoch....rytierom proti devastácii súčasnou vládou by mal byť každý, komu ešte záleží na Slovensku.
Za peniaze sa dá napísať čokoľvek. Aj na Slovensku máme mnoho Líz Zurinových. Pán bloger a teraz šup o šťastnom a veselom živote na Slovensku, kde sa oplatí nebať sa zomierať.
EÚ nebola schopná podporiť plnenie minských dohôd, naopak nereagovala, keď Ukrajina bombardovala vlastné obyvateľstvo v Donbase. Keby tak urobila, RF by nemusela reagovať. EÚ konflikt rozdúchala. Dňa 27. februára ukrajinská vláda súhlasila so začatím rokovaní s Ruskom. O niekoľko hodín neskôr však Európska únia odhlasovala rozpočet vo výške 450 miliónov eur na dodávky zbraní Ukrajine, čím priliala olej do ohňa. Odvtedy majú Ukrajinci pocit, že sa nemusia dohodnúť.....
Preto Rusko od roku 2014 systematicky požadovalo ich uplatnenie a zároveň sa odmietalo zúčastňovať rokovaní, pretože išlo o vnútornú ukrajinskú záležitosť. Na druhej strane sa Západ na čele s Francúzskom systematicky snažil nahradiť minské dohody „normandským formátom“, ktorý postavil Rusov a Ukrajincov tvárou v tvár. Nezabúdajme však, že pred 23.-24. februárom 2022 na Donbase nikdy žiadne ruské vojská neboli. Pozorovatelia OBSE navyše nikdy nezaznamenali najmenšiu stopu po pôsobení ruských jednotiek v Donbase. Napríklad mapa amerických spravodajských služieb, ktorú 3. decembra 2021 zverejnil denník Washington Post, neukazuje žiadne ruské jednotky v Donbase.
V októbri 2015 riaditeľ Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyl Hrycak priznal, že v Donbase bolo zaznamenaných iba 56 ruských bojovníkov. Bolo to porovnateľné s tým, ako keby Švajčiari šli cez víkendy bojovať do Bosny v 90. rokoch alebo Francúzi na Ukrajinu v súčasnosti.
Hneď po podpise dohôd z Minsku 1 však ukrajinský prezident Petro Porošenko začína rozsiahlu protiteroristickú operáciu (ATO/Антитерористическая операція) proti Donbasu. Ukrajinci, ktorým dôstojníci NATO zle radili, utrpeli u Debalceva drvivú porážku, ktorá ich donútila zaviazať sa k dohodám Minsk 2…
Je potrebné pripomenúť, že dohody z Minsku 1 (september 2014) a Minsku 2 (február 2015) nestanovili oddelenie alebo nezávislosť republík, ale ich autonómiu v rámci Ukrajiny. Tí, ktorí čítali dohody (je ich veľmi, veľmi málo), si mohli všimnúť, že je v nich plne napísané, že o statuse republík sa má rokovať medzi Kyjevom a zástupcami republík, o vnútornom riešení v rámci Ukrajiny.
V roku 2014 som bol v NATO zodpovedný za boj proti šíreniu ručných zbraní a snažili sme sa odhaliť dodávky ruských zbraní povstalcom, aby sme zistili, či sa na nich podieľa Moskva. Informácie, ktoré sme dostávali, potom pochádzali takmer výhradne od poľských spravodajských služieb a „nesedeli“ s informáciami, ktoré prichádzali od OBSE : napriek niektorým pomerne hrubým tvrdeniam žiadne dodávky zbraní a vojenského vybavenia z Ruska neexistovali.
Povstalci boli vyzbrojení vďaka prebehnutiu rusky hovoriacich ukrajinských jednotiek na stranu povstalcov. S pokračujúcimi neúspechmi Ukrajiny sa rady autonomistov rozrastali o tankové, delostrelecké a protilietadlové zástavy. Práve to nútilo Ukrajincov, aby sa zaviazali k Minským dohodám.
Tieto republiky v skutočnosti neusilovali o odtrhnutie od Ukrajiny, ale o autonómny status, ktorý by im zaručoval používanie ruštiny ako úradného jazyka. Prvým legislatívnym aktom novej vlády, ktorá vzišla zo zvrhnutia prezidenta Janukovyča , bolo totiž 23. februára 2014 zrušenie Kivalov-Kolesničenkovho zákona z roku 2012, ktorý stanovil ruštinu ako úradný jazyk. To je skôr podobné, ako keby osnovatelia štátneho prevratu rozhodli, že francúzština a taliančina už nebudú vo Švajčiarsku úradnými jazykmi.
Toto rozhodnutie vyvolalo búrku medzi ruskojazyčným obyvateľstvom. Výsledkom boli tvrdé represie proti ruskojazyčným regiónom (Odesa, Dnepropetrovsk, Charkov, Lugansk a Doneck), ktoré začali vo februári 2014 a viedli k militarizácii situácie a niekoľkým masakrám (predovšetkým v Odese a Mariupole). Na konci leta 2014 zostali iba samozvané republiky Doneck a Lugansk.
Skúsme sa pozrieť na korene konfliktu. Začína to u tých , ktorí posledných osem rokov hovoria o „separatistoch“ alebo „nezávislých“ z Donbasu. To nie je pravda. Referendá, ktoré v máji 2014 usporiadali dve samozvané republiky Doneck a Lugansk, nebola referendom o „nezávislosti“ (незалежнoсть), ako tvrdili niektorí bezohľadní novinári, ale referendom o „sebaurčení“ alebo „autonómii“ (самостоятельность). Výraz „proruský“ naznačuje, že Rusko bolo stranou konfliktu, čo nebolo, a „ruskojazyčný“ by bol úprimnejší. Tieto referenda navyše prebehli proti odporúčaniu Vladimíra Putina.
Jacques Baud - bývalý plukovník generálneho štábu, bývalý člen švajčiarskej strategickej rozviedky, špecialista na východoeurópske krajiny. Prešiel výcvikom v amerických a britských spravodajských službách. Bol šéfom doktríny mierových operácií OSN. Ako expert OSN na právny štát a bezpečnostné inštitúcie navrhol a viedol prvú viacrozmernú spravodajskú jednotku OSN v Sudáne. Pracoval pre Africkú úniu a päť rokov bol v NATO zodpovedný za boj proti šíreniu ručných palných zbraní. Tesne po rozpade ZSSR sa zúčastnil rokovaní s najvyššími ruskými vojenskými a spravodajskými predstaviteľmi. V rámci NATO sledoval ukrajinskú krízu v roku 2014 a neskôr sa podieľal na programoch pomoci Ukrajine. Je autorom niekoľkých kníh o spravodajstve, vojne a terorizmu, najmä Le Détournement (SIGEST), Gouverner par les fake news, L’affaire Navalny a Poutine, maître du jeu?
To, čoho sme svedkami, má všetky znaky genocídy ruského národa. Ukrajinská nacistická junta je katalyzátorom vyhladzovania Ruska. Sme svedkami zákazu všetkého ruského na Západe.
Lavrov: ....“Vrcholom rusofobnej politiky politiky Washingtonu je bezvýhradná podpora radikálneho nacionalistického režimu v Kyjeve, vychovávánie ultraradikálov na Ukrajine, ktorí vytvárajú z Ukrajiny Anti-Rusko.....
To, čoho sme svedkami, má všetky znaky genocídy ruského národa. Ukrajinská nacistická junta je katalyzátorom vyhladzovania Ruska. Sme svedkami zákazu všetkého ruského na Západe.
Lavrov: ....“Vrcholom rusofobnej politiky politiky Washingtonu je bezvýhradná podpora radikálneho nacionalistického režimu v Kyjeve, vychovávánie ultraradikálov na Ukrajine, ktorí vytvárajú z Ukrajiny Anti-Rusko.....
Možno má hasičasky rychlokurz, podobným kurzov absolvovaným Naďom.
6iadna vojna nie je šprintom, veď si zober príklad z USA naposledy v ich dve desaťročia vyčíňanie v Afganistane, pričom ich porazili pastieri kôz.
Odporúčame