Spomínaných päť prešľapov dokázal Kiska vyprodukovať iba za uplynulý rok, v minulosti sa preslávil lapsusmi v zahraničnej politike, keď takmer zruinoval dobré slovensko-čínske vzťahy a pravidelne ohrozuje aj vzťahy s Ruskom nešťastnými vyjadreniami. Hrubé vyjadrenia použil aj voči Kube, zato Turecko označil za „oázu stability“. Najčastejšie sa objíma s olicharchom Porošenkom, čoraz kontroverznejším ukrajinským prezidentom. Počas migračnej krízy iba opakoval to, čo chceli počuť liberálne médiá: v rozpore s mienkou väčšiny spoločnosti kritizoval vládu za to, že bojovala proti kvótam. Štátne vyznamenania pravidelne udeľuje ľuďom, ktorí slovenskú spoločnosť hlboko rozdeľujú: stal sa predĺženou rukou bratislavskej liberálnej kaviarne, ktorú kontroluje niekoľko neokonzervatívnych a neoliberálnych periodík, ktoré v minulosti podporovali americkú vojnu v Iraku, bombardovanie Juhoslávie či privatizáciu strategických podnikov zahraničným koncernom.