Kedysi museli väzni pracovať.
Práce to boli zväčša ťažšie, manuálne.
V base sa ešte dostali ku knihám - času na čítanie až tak veľa nebolo, a niekedy sa dostali ešte k nejakej forme učňovskej výuky - kurzy, takže mohli vyjsť z basy s malým plusom, čo sa týka odbornosti.
Časť zárobku išla na úhradu trov pobytu a väčšiu časť buď posielali rodine - takže deti a manželka neostali úplne bez príjmu otca/manžela, alebo si odkladali na účet - po prepustení mali našetrenú slušnú sumu na štart do normálneho života.
Ale to bolo nedemokratické a totalitné zriadenie.
Nepamätám sa, že by sa ktokoľvek chcel do basy dobrovolne vrátiť, alebo, že by na ňu spomínal v dobrom.
V normálnom, bežnom živote sa všetci, aj tí poslední zúfalci na spoločenskom sociálnom rebríčku - mali lepšie, než v base !!!