O premýšľaní - Devana spomenul som si na úryvok z klasika - začiatok tejto básne,
tak posielam "večernú chvíľu poézie" :
Ivan Krasko: Ja
Je nutné myslieť, neodvratne nutné! Myslím...
Ó, predsa nemôž’ ujsť, nemôž’, chytím sa všade.
Mať iba mozog zvera – nechytil bych sa! Môj
mozog však zapálený je podivným ohňom a on
svieti na všetko. I na svoju úbohosť...
Oheň, óch, oheň! Načo len horí? A keď už horí,
prečo nekmitá kahančekom nevedomca, alebo nesrší
iskrou fanatika?
Nemohol by pláť modrým svetlom nevesty Pánovej!
Ó, keby lial aspoň umrlčí svit pokoja brahmínovho,
alebo fosforeskoval desným kľudom kňaza Šivovho!
A konečne mohol by sa jagať i gagátom diavola...
Ale nie: iba chaos všetkého toho, dusná neurčitosť,
šíra rozptýlená šedá hmla...
(A to som ja, i ty, pokrytče.)


