krásne, ďakujem, milan!
tak vidíš, taký nevýznamný blog a ako dobre sa tu dá popísať. o všeličom .))) človek je niekedy prekvapený
také pocity poznám, ja sama som dosť rozporuplný človek, taký malý herec sa vo mne skrýva, schopný zahrať nežnú bytosť aj vražedkyňu.:))) ale v jadre som dobrý človek :))) podstate som na seba hrdá, ako som sa dokázala z dna zopárkrát odraziť a ako som so sebou popracovala, ak by si ma poznal pred cca 15 rokmi a teraz, povieš že iná bytosť. Teda, základ samozrejme ostáva, temperament , úprimnosť, súcitnosť...Ani mne nezáleží na mienke väčšiny ľudí, ja musím byť so sebou spokojná , to je dôležité. Ak nie som, vtedy je všetko zlé.
áno, aký je vlastne človek skutočne ? je syntézou toho, čo si o sebe myslí on, čo si o ňom myslia iní a aký je v skutočnosti..
a ešte malinova k tvojmu príspevku - dám aj príklad človeka, ktorý vo virtuálnom svete robil to, na čo v realite nemal odvahu. Príjemný inteligentný chlapík, ktorý rád pomôže ...žije vo vzťahu, k partnerke je milý, vlastne ju aj má rád ..a za jej chrbtom si nielenže píše s iným ženami , ale vyvesí na nemenovanú stránku intímne video s partnerkou (tá o tom nemá samozrejme potuchy)...
no ešte predsa do tretice, hádam prežiješ..)))) vieš ,aj pojem vyrovnaný človek má u rôznych ľudí rôzny význam, Ak sa na daného človeka pozerá skupina ľudí , ktorej sú blízke jeho postoje a názory, tí povedia, že je to priamy čestný človek, odvážny hrdina, romantik . Pre inú skupinu ľudí môže byť ten istý človek nezrelý, večný chlapec či veľké dieťa , vetroplach . Obe skupiny môžu mať svojím spôsobom pravdu.:)
ešte predsa zareagujem , lebo spomínaš stretnutia blogerov. Iste je príjemné, keď sa stretneš s milými ľuďmi, ktorí sa zdajú byť neproblematickí a pohodoví. A ja ti napíšem, že pre mňa takíto ľudia často predstavujú pascu. Jasné, že stretnutia a rozhovory sú fajn, ale skutky sú dôležité a ukážu, aký je kto človek. Posledný príklad z môjho života ( a takých bolo viac) - potrebovala som pokosiť tú časť, ktorú sama neviem. Starosta mi odporúčal chlapíka, ktorý sa sem nedávno prisťahoval s priateľkou, S chlapíkom sme si rad dva sadli, aspoň som mala taký dojem, priateľský, pohodový,, milý, ústretový..sľúbil , že príde. Už chodí druhý týždeň ::))) Napokon mi to pokosil starší uhundraný pán, ale UROBIL TO. Aj v mojej práci mám lepšiu skúsenosť s ľuďmi , ktorí pošomrú, vvzerajú nepríjemne, ale časom zistím, že takí nie sú a pomôžu,. A tí tzv. príjemní - u tých je to často o maske. Hoci samozrejme , aj tu je to trocha komplikovanejšie, povedal by na tento môj výlev ten bývalý šéf..))
zvlášť v digitálnom svete je dôležité komunikovať s vyrovnanou osobnosťou , ak ten svet chceš brať vážne. Viem, o čo píšem, bola som pred rokmi tak trocha obeťou tohto sveta . Ten živý kontakt ..hmm, to je komplikovanejšie. Človeka nespoznáš z jedného stretnutia zvlášť ak je rozporuplná osobnosť. Takisto o tej téme som už písala - s niekým si píšeš , píšeš, dávaš najavo svoje pocity , on ich opätuje , no v realite by ste nemohli fungovať vedľa seba , lebo život je často práveže o tých maličkostiach. A s niekým si nemusíš ani dlho písať a práve s tým by si si v realite sadol , lebo rešpektuje tvoj spôsob života a vie sa mu prispôsobiť. Mala som v jednej práci šéfa, veľmi rada na neho spomínam, bol to Maďar a keď sme o dačom debatovali a ja som mala svoj názor, väčšinou povedal: Nie je to také jednoduché, ako sa zdá. A veru, mal pravdu. Pekný utorok aj tebe, E.
je to prípad od prípadu.. a situácia od situácie ....ja napríklad by som tiež hocičo vedela napísať, až by sa hory červenali, ale nemôžem si to dovoliť..))) a v realite? ak sa cítim v bezpečí medzi ľuďmi, ktorých poznám (a to mám rada skôr maličkú spoločnosť) , uvoľním sa , ak som medzi neznámymi, skôr som introvert a ak mám pocit. že ma ohrozujú, snažím sa nezaútočiť a radšej odídem preč k ľudom s mojou krvnou skupinou. Určite nie som typ na veľké blogerske stretnutia s ľuďmi, ktorých nepoznám, .
môže a nemusí to tak byť, malinova, sú takí, ako píšeš, že v realite sivé myšky a vo virtualite hrdinovia ako Rambo , niektorí vedú dvojaký život (veď o tom je napokon aj známy film Kristián). A potom sú aj takí tí úprimní, akí za počítačom, takí v realite
najprv som na tento blog nechcela reagovať , ale keď pozdravuje viva, tak sa teda pridávam aj ja.:) Totiž, nepochopila som jeho pointu ako celku( a myslím, že asi viacerí) , iba tak čiastkovo. Iste nebolo jeho cieľom pochváliť sa, ako na teba idú ženy..)))). Áno, máš zaujímavé komentáre , hoci ja som ťa začala registrovať o dačo neskoršie , mne to nejakú dobu trvá..)). No myslím, že aj tebe sa stane, že emócie občas uletia..:) Ale to nevadí, veď sa vraví, že človeka obdivujeme kvôli jeho sile , ale milujeme kvôli jeho slabostiam.:)
len taký jeden môj zážitok k pomste a nenávisti, V minulosti som nenávidela katolícku cirkev , niežeby som teraz s touto cirkvou sympatizovala , ale jedno leto pred rokmi cca 15 rokov dozadu to mohlo byť som sa zrazu nejako vyrovnala v tomto smere a skutočne som fyzicky cítila , ako niečo ťažké zo mňa odišlo a uľavilo sa mi . Tak asi toľko, Pekný zvyšok večera!
len je otázka čo s tým.:) ani ja ľahko nezabúdam a tiež nejako hneď neodpúšťam, ale čo s tým ďalej? pomstiť sa dá , ale ako komu ...a myslieť s nenávisťou na niekoho , to zaťaží len toho, kto tak myslí...tomu druhému to môže byť jedno.
v ČR bola o niečo normálnejšia situácia? ja som to až tak nesledovala, bola som väčšinou zavretá doma, v podstate to obdobie mi umožnilo doopatrovať dve choré zvieratká, ktoré som mala veľmi rada, v noci som k nim vstávala, starala sa, keby som bola pracovala, nebolo by to možné. takže z môjho pohľadu v každom zle je zárodok dobra , ja som si z toho vybrala to pozitívum ..ale inak to obdobie bolo nenormálne, stále niečo menili , hlavne v obchodoch hodiny pre dôchodcov a iné sprostosti, chýbal v tom systém
na pondelok sú dosť aktívni, ja sa snažím v pondelok ešte dať ľuďom možnosť "znormalizovať " sa po víkende a ak dačo chcem riešiť, začnem väčšinou v utorok okrem samozrejme vecí nevyhnutných