Milý Juraj! Bez irónie: Čítajúc vaše posledné poviedky , som pochopila , že predsa aký taký talentík sa vo vás skrýva. Poviedka o nešťastnej láske ma zaujala aj preto, lebo bola napísaná úprimne a pravdivo, sama poznám podobné prípady. Len s istými obmenami. V komentároch som zdôraznila , že sa ospravedlňujem, ak nejde o váš vlastný príbeh. Ja môžem písať o pajácovi z Kyjeva, lebo si na ňom neventilujem zlosť, je len jednou z figúrok, ktoré nemám rada. Lenže ak ste vy prežili ten príbeh o nešťastnej láske naozaj , a ak vychádzam aj z ďalších vašich príspevkov, pripadáte mi ako človek, ktorý si potrebuje pre svoju frustráciu nájsť vždy nejakú obeť , nejakú bábiku, do ktorej proste bude pichať špendlíky, aby zmiernil svoju bolesť. Ak to tak nie je, prepáčte..)
