Dlhé roky robím recepčnú na robotníckej ubytovni. Spoznala som na nej stovky ukrajincov. Pred vojnou aj po vojne. Aj z Donbasu. A nejde mi do hlavy, že z Donbasu, ktorý oplýva nesmierným bohatstvom sú ľudia odkázaní pracováť na biednom Slovensku. ktoré nemá ani nerastné bohatstvo, ani čiernú zem a okrem cudzích automobiliek ani priemysel. Že dôchodci majú 200€ dôchodky. A najväčšia irónia je, že práve tí, ktorí v tom vedeli chodiť, nadobudli majetky, zdrhli medzi prvými z vlasti. Ani ich nenapadlo ostať tam a brániť svojú vlasť, kde sa im celkom darilo. Ostali tam iba chudáci, ktorým sa nepodarilo ujsť, lebo nemali peniaze na útek. Bývala u nás jedná pani, ktorá hovorila, že jej syn tam ostal preto, lebo mali malé gazdovstvo a hlavne preto, že mali dve kravky a čo s tými kravami? Veru čo s kravou? To nie je luxusné auto, na ktorom zdrhneš z krajiny. Bývali u nás stovky ukrajinských chlapov a chlapcov a zaujímavé, že nemali potrebu vrátiť sa a brániť svojú vlasť


