Pravda sa stretla so lžou. Pravda mala krásne šaty, lož roztrhané zdrapy. Šli okolo jazera.
„Poďme si zaplávať,“ navrhla lož. „Nemám plavky,“ odpovedala pravda.
„Nevadí. Podme nahé, nemusíš sa hanbiť!“ Po prehováraní sa pravda vyzliekla a plávali spolu.
Lož navrhne: „Dajme si preteky na druhu stranu!“
Odštartovali. Plávali vedľa seba, ale po chvíli začala lož prehrávať. Pravda doplávala na druhú stranu sama. Dostala strach, že sa lož utopila. Volala, ale lži nikde. Vzdala to a plávala naspäť.
Svoje krásne šaty na brehu nenašla. Ležali tam len zdrapy, ktoré tam nechala lož. Pravda by sa v nich hanbila chodiť a tak radšej ostala holá.
Odvtedy sa lož úspešne vydáva za pravdu. Pravda chodí stále holá a ľudia sa za ňu hanbia.
Preto sú v pokušení ju trochu zaodieť. Ale tak, ako biely plášť neurobí z kohokolvek lekára, zo lži sa nestane pravda ani v tých najkrajších šatách...
Lož zostane lžou - pravda pravdou.
