Ako chlapec som počúval z jej mladosti i to, čo počula ona od svojích starých rodičov.
ktoré rozprávala babička. Mala vtedy 82 rokov..Ako chodili ľudia za prácou k pánovi veľkomožnému, ale i do Francii,do Ameriky. Kedže boli chudobný,ako väčšina ľudí, ,jedli všetko, čo príroda a Pán dal, ako vravievala. To, že iba v zime chodili do školy,že si jeden súrodenec požičiaval druhému obuv,ako z jednej veľkej mysy spolu celá rodina jedávala Ovsenu kašu, poliatú omastkom,dávajúc pri tom pozor, aby od deda nedostal niekto drevenou lyžicou po prstoch, keby sa chcel predbehnúť pri jedle..
Rozprávala,ako si chlapi brávali do hôr posúch,pagáč,z hrubej múky zmiešaný s vodou a upečený na piecke,sem tam upečený zemiačik v pahrebe.
Nikdy nespomenula Bryndzové halušky,to bolo asi pánske jedlo.
Tak neviem,nakoľko tie príbehy siahali až 200 rokov vzad od dnes.
