Anjelik už sa mi vrátil,
čas bdenia sa náhle stratil
spánok sadol na viečka
na stole dohorela sviečka...
A s novým ránom
vyšli spoza mraku
hrejivé lúče
slniečka...
Anjelik už sa mi vrátil,
čas bdenia sa náhle stratil
spánok sadol na viečka
na stole dohorela sviečka...
A s novým ránom
vyšli spoza mraku
hrejivé lúče
slniečka...
Tak neponocuj a choď si ľahnúť.
Pošlem ti anjela, nech ťa zakryje...keď sa ti chce rovno teraz...zaspávať.
Tu niet čo dodať.
Jedine ak... príbeh je na konci, tak môže začať nový.
Ale tentokrát by som chcela ako ten v rozprávke: Nekonečný príbeh...
Alebo ten môže byť len v rozprávke?
Neverím...Pretože pôvod rozprávok a starých príbehov leží v skutočnosti a v pravde...
Áno, som rodený optimista,
ale roky bez ozveny by zložili aj slona...
Tak niekedy sa to prevalí aj cezo mňa.
No áno, aj som si dnes hodila takú malú rybičku, ale štverám sa zase hore...
Tak uvidím, kde ma to hodí zajtra...
To poznám tiež, Rozprávočka
niekedy sa mi ich v hlave vyrojí toľko, že ani neviem čo píšem.
Až následne niekedy zisťujem, že písmenká predbehli myšlienky a tak sa divím, kde sa to vzalo...
Veru tak je to ako píšeš.
Rozsievač času by ani nemal robotu, keby nádej neumierala ako posledná...
Veď načo času, keď niet nádeje.
Len keby sa netúlal kade tade a chodil načas tam, kde treba.
A občas by spomalil a občas zrýchlil...to by bolo super.
Tak tu máš špeciálne pokračovanie pre teba:
Bohyňa uzrie v diaľke
skupinku nesmelých mužov
Pozve ich k sebe do jaskyne
pohostí cukrovou ružou
Dodá im odvahu, urovná city
rozpovie každému
jak lásku do rúk chytiť...
Dobrú noc belívko,
tátoš už čaká, tak bežím, kým sa dá osedlať...
Aj keď si možno ráno nespomeniem, kade ma to zase vodil...:-)
Lahôdkový ovos? Ja ho kŕmim len bio mrkvou...:-) Teda keď poslúcha.
Inak má len seno alebo trávu...
Belívko, každý má takého tátoša. Aj ty, len o tom možno nevieš.
Skús sa mu prihovoriť a možno ťa tiež niekam povedie a ukáže ti niečo z tvojich životov.
Vtedy väčšina ľudí pochopí kým a čím vlastne je a čo má práve v tomto živote urobiť, aby bol taký,
o akom sní...
Daj si okuliare svetlo,
žiadna kobylka. To je Bohyňa na svojom tátošovi.
S ním prekračuje časové brány a cvála životmi...
myslím myslím, ale ja za to nemôžem, keď ma moje telo neberie vážne...
Odporúčame