Moja reč
len niekedy sa do tej duše vopchajú hormóny, hlavne v mladšom veku a potom ani nezbadáme ako sme sa ocitli tam, kde práve sme. Hlavne slabšie povahy so slabou vôlou to majú ťažké. ( To bol v minulosti tak trochu aj môj problém)
Moja reč
len niekedy sa do tej duše vopchajú hormóny, hlavne v mladšom veku a potom ani nezbadáme ako sme sa ocitli tam, kde práve sme. Hlavne slabšie povahy so slabou vôlou to majú ťažké. ( To bol v minulosti tak trochu aj môj problém)
A niekedy ani hlava nevie, kde má ruky, že?
Alebo do hlavy dorazia hormóny a dopadne to ako u mňa dnes...
A takí ľudia, čo "hryzú a kopú" sú iba nemilované bytosti, ktoré sa cítia ohrozené a sú plné strachu. Majú ho väčší ako jeho obeť. Ja tu nehovorím, že si ich máme ctiť alebo ich dokonca obdivovať, stačí len chápať príčinu ich konania. Ostatné si dorieši s nimi život sám, kým aj oni nepochopia...ale niektorým sa možno oplatí podať pomocnú ruku, aspoň pre dobrý pocit...
No nepohladím, to je jasné. Ale pes je pes, nie človek. Pes má buď zlého pána alebo cíti tvoj strach, ktorý sa prenáša na neho a tak útočí. Sú takí machri, ktorým neublíži ani divoké zviera, lebo nezacíti ohrozenie ani strach.
Aj ja , aj jááá.... zober ma so sebou, mne sa už nechce robiť...
Ja musím nesúhlasiť, pretože si myslím, že takto by ten nový svet neprišiel.
Myslím, že každý, kto stratil úctu sám k sebe(či žena či muž), zaslúži si jedine pochopenie,pochopenie príčiny konania. Žiadne pohrdanie ani odmietanie. S tým by sme sa Rozprávočka ďaleko nedostali, iba tam, kde aj sme,
takže ani kúsok vpred...
Chlapci tak sa teším, že ste tu, už som celá zakvitnutá...
Toto je ten moment,
keď čas sa stráca
mizne moje ja
keď s láskou kvetín
vznášam sa do raja
Keď objavujem Boha
a rozpúšťam sa v bytí
keď nachádzam zmysle
v ľudskom žití...
Nóóó...ide ti to, ale teraz pekne po spiatky a po poradí ako v básni.
A vôbec, toto bolo pre ženy, nech si môžu povzdychať so mnou, tak to tu nekaz...(ale inak hi hi hi...)
Ááách... tuším už prším...
Dik rozprávočka, toto bola lahôdka. Ako dobre vyšľahaná šľahačka na horúcich malinách...
Pardon, ale pomýlené to tu má niekto iný.
Nebavíme sa tu o chorobách na fyzickej úrovni tela ale o správaní sa ľudí z pohľadu sexuálneho správania a prejavu. A tu vyvstáva otázka čo je porucha a čo je duševná choroba? Pojem duševná choroba nám totiž evokuje predstavu, že to v hlave nemáme všetko v poriadku. A o tom sa tu hádame. Na hlavu sme totiž akosi všetci viac háklivý...
Firenko, kľud.
Neprišla som ťa sem urážať ani tvrdiť, že nemáš srdce. Určite ho máš na správnom mieste.
Iba obidvaja študujeme trochu odlišné vedy (teda ak uznáš, že aj duchovné vedy sú nejaké vedy)
Takže tak isto ako ja nechápem niektoré tvoje výroky, ani ty nemusíš chápať všetky moje.
A niektoré veci by potrebovali niekoľko strán, možno celú knihu, aby sa dala objasniť jedna jediná krátka veta.
Inak dík za poctu. Byť duchovný guru, čo sem previbroval z piatej dimenzie, to by sa mi aj páčilo,
ale musela by som sa asi presťahovať do Indie či Tibetu, lebo tu v tomto štáte ma o chvíľu môžu ukameňovať alebo prinajmenšom zavrieť do blázninca.
Už som si zvykla, že väčšina ľudí nechápe niektoré moje výroky, ale je zaujímave, že časom moje slová zvyknú vyplávať na povrch a potom sa ma pýtajú: Odkiaľ si to vtedy vedela? (to len tak na okraj)
Super, odkážem, veď peniažky sa im určite zídu.
Len vieš, ľahko sa vyvracia niečo, čo sa nedá dokázať "vedecky". Rozum vždy bude tvrdiť, že žiadne srdce neexistuje, veď sa s ním nikdy nestretol, nemôže ho cítiť ani uvidieť... Existujú totiž každý v inej realite.
Tak toto je fakt jak z knihy spred 100 rokov. A pritom sa na to treba pozerať úplne inak. Slovo choroba vychádza zo základu chorý alebo choré. Podľa mňa je choré všetko, čo niekomu inému spôsobuje bolesť a utrpenie či už duševné alebo telesné. A všetko ostatné v tomto kontexte chorobou nie je. Akékoľvek moje správanie, ktoré nikomu neubližuje nemôže byť preto choré. Chorobou to nazývajú len tí, čo sami majú chuť ubližovať, no v reále na to nemajú odvahu, tak si tieto zvrátené chúťky uspokojujú tým, že nazývajú chorobou všetko, čo by si radi sami skúsili.
Firenko,
čo keby si sa už vykašľaš na tú auru a začal spochybňovať pre zmenu niečo iné. Napr. také energetické dráhy v tele, veď aj tie ešte vedecky nikto nedokázal. Ale pozor aby ťa nenapadla asociácia lekárov tradičnej čínskej medicíny. Oni totiž na základe nich liečia už minimálne 3000 rokov.
A čo Nám poradíte? Odkiaľ ide autobus do Pezinka. Neskoro, to Nám už poradili doma...
Tak tu máš tvojich 12 významov: (ale teraz len k tejto básni)
1.Dávnemu milencovi sa uľavilo na duši, keď mohol vyznať lásku svojej milej
2.Dávny milenec je blažený, ak jeho duša je blažená
3.Dávny milenec vie, že jeho dávna milá zbožňuje básne
4.Dávny milenec tiež vie aj to, že jeho milá bude tak isto blažená, keď si prečíta jeho slová
5.Dávny milenec potrebuje vyjadriť to, čo bolo skryté dlhé stovky rokov
6.Dávny milenec chápe význam ilúzie času a to čo prežíva je opäť dnes
7.Dávny milenec chce, aby všetci, čo čítajú túto báseň, prežívali tú lásku s ním
8.Dávny milenec vie, že nič, čo je samé, nikdy nie je dokonalé(až na jedno - BOH, ale toho ešte nikto nevidel)
9.Dávny milenec vie,že iba v páre môže vzniknúť jednota-keď sa spoja rozum a srdce
10.Tu by sme mohli končiť, keďže aj prikázaní je len 10, ale dobre...
11.Dávny milenec tuší, keď v sne stretne bájneho Fénixa, že jeho milá sa vracia
12.Dávny milenec túži, aby každá bytosť zažila zázrak dokonalosti-dokonalosť lásky-Boha v nás
Myslím, že tebe nemusím vysvetlovať prečo, ale niekto by to hádam rád vedel.
Takže poviem to takto: Tie najjednoduchšie a najprirodzenejšie veci na svete sa vždy zahaľujú do tmy.
Veď čo keď by nás náhodou osvietilo? Nebolo by nikoho, koho by sa dalo ovládať...
Áno, obraz spoločnosti je dôkazom toho, že sme zabudli na svetlo v nás...
A v tme sme chceli zažívať to, čo sa dá zažiť iba vo svetle a v tom je celá tragédia ľudstva...
Odporúčame