Teplejšie, teplejšie... už sa blížiš k Bermudskému trojuholníku...
Ty máš babkinu fujaru? Dúfam, že mi na nej zahráš.
A ty srojas, ak chceš vedieť niečo o Atlandíde, najlepšie bude spýtať sa tých, čo si už spomenuli.
Žijú tu medzi nami... Alebo preštudovať pár pravdivých kníh. Ak budeš chcieť, dám ti typy.
Vďaka, som rada, že môžem dávať nádej, preto som sem prišla...
Nenariekaj, lebo sa jej naozaj nedočkáš! Mysli pozitívne, prosíííííííííííííííííím.....
No z môjho pohľadu určite
Z jeho... to už nie je taká jednoznačná odpoveď, ale to je jeho problém
Baby nebalím, na to si dávam sakra pozor, aj keď niekedy sa to nutkanie objaví. To by ale nedopadlo dobre, to by bola nehynúca láska naveky a nič z toho. Takže radšej triedím chlapovi ponožky aj keď v mojom prípade už tiež nič z toho...
Ha, ha, ha... Z prachu samotného nikdy nič nevzíde, pokiaľ naň nedopadnú kvapky vody a božské semienko,(nie mužské, božské!)
Čo ponožky, to sa stáva aj mne - žene, ale ako si sa dostal po Dunaji až k tomu Baltickému moru, to by ma zaujímalo viac...
Svetlo, neprovokuj! Aj kohút sa vyliahol z vajca a len nepovedz, že vajce vzniklo vďaka kohútovi, lebo budeme zase na začiatku.
A Adam a Eva majú s nami spoločné minimálne to, že vďaka tomuto príbehu sa nedokážeme zbaviť pocitu, že sme zhrešili...
K záveru sa nevyjadrujem, tak ako poslanec, čo sa zdržal hlasovania... je to výrečnejšie ako keby hlasoval priamo za alebo proti...
No chlapci, nemyslíte, že by sa k tejto téme mala vyjadriť aj žena?
Takže začiatok katastrófa, záver by už bol stráviteľný, ale...
Nemyslíte si, že ako duše sme "vsjo rovno"? Už samotné pojatie témy nabáda k burcovaniu a hádke. Mužský aj ženský princíp sa nachádza v obidvoch pohlaviach, no ak nie je v rovnováhe, vždy je tu problém. A problémy vraj treba riešiť... A tak vzniká problém nový...Až prídeme na začiatok: kto tu bol skôr? Sliepka či vajce?
A vôbec...ako žena si myslím: Duše budú blažené, keď chod sveta bude na žene!
A nebudem sa tu o tom s nikým hádať, lebo zas skončíme u Adama a Evy, skončíme tam, kde skončila jednota a začala dualita tohto sveta...
Woman,Woman... ešte si nikdy nepočul, že traumatizujúce zážitky sa posúvajú do nevedomia, aby z nich človek nezblbol? Hlavne u detí sa to deje bežne, že sa to v ich pamäti vymaže. Veď o tom učí aj bežná psychológia.
Mám priateľku, ktorá si nepamätá nič zo svojho detstva do 12 rokov a dosť bola z toho nešťastná. Keď som jej pomáhala pátrať po príčine, spomenula si len na jeden obraz: kráčala v snehu za mamou a v hlave sa jej ozývalo: Nenávidím ťa, nenávidím ťa...a neskôr to všetko pochopila. Jej mama pred ňou pochovala jej staršiu sestru ako malé bábätko a tak si asi povedala, že už sa na svoje dieťa nenaviaže, aby nezažila tú bolesť znovu a nikdy jej v detstve neprejavila lásku. Jej duša sa preto rozhodla, že si túto kapitolu života bez lásky vymaže z pamäti...Toto je fakt neskutočne geniálny vynaléz, inak by bola celý život nešťastná.
Môj osobný názor: ak niečo nenávidím, dodávam mu energiu, aby mohlo existovať ďalej.
Neexistuje dobro a zlo, sú len dobrí a zlí ľudia, v tom je ten háčik...A ďalšia vec: Ak dokážem pochopiť niekoho alebo niečo, čo nenávidím, tak nenávisť sa rozpustí ako sneh, keď vyjde Slnko...Pochopenie príčiny a následku je prvý krok k objaveniu bezpodmienečnej lásky...
Nikto nie je vrahom preto, že sa tak rozhodol...
Ahoj Rozprávočka,
mám nutkanie do tejto rozpravy o bezpodmienečnej láske niečo dodať. Ty si naozaj myslíš, že neexistuje? Veď tu vôbec nejde o vzťah muža a ženy. Bezpodmienečná láska súvisí so všetkým živým okolo nás a je úplne jedno či je to medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi, medzi priateľmi... ak ju raz nájdeš vo svojom srdci, bude ti všetko jasné.
Na jar u nás v mestečku vykvitli stromy s krásnymi ružovými kvetmi. Zastala som v úžase pri nich, urobila fotku do mobilu a poslala som ju priateľke so slovami:
Na ulici vykvitli stromy ako Sakura,
to podstata lásky dotýka sa nás akurát...
Celý deň chodila s mobilom a každému to ukazovala.
Príroda nás miluje bezpodmienečnou láskou, iba my sme k tej láske stratili klúč, alebo máme ešte stále strach, že budeme zranení...a tak sa zraňujeme navzájom stále dokola...
Muž ženu, žena muža, syn matku, matka svoje dieťa, priateľ priateľa...
A pritom ju nosíme stále v sebe... zamknutú.
Ahoj Milan1,
pár dní pozorujem tvoje odpovede k príspevkom a vidím, že asi patríš k môjmu druhu. Len dúfam, že tu Rado dokáže pochopiť tvoje slová... Inak páčilo sa mi ako ste sa so Svetlom "hádali" s Rozprávočkou o bezpodmienečnej láske. Ani by ma nenapadlo, že na ňu neverí. Alebo len nevie, kde ju hľadať a čo toto slovo vlastne znamená?
A ty Rado si určite fajn mladý chalan, aj keď momentálne možno prežívaš frustráciu z tohto sveta. Doporučujem ti, to čo si napísal na záver, napísať si to ešte sto krát a denne si to opakovať... Mne doma stále hovoria, že z dobrého pocitu sa nenajem, ale ja tvrdím, že áno. Pretože ak mám dobrý pocit vo svojom vnútri, tak jedného dňa sa odzrkadlí aj smerom von. Vonkajší svet sa chová len tak, ako sa chováme my. Nevytvára dualitu sám od seba, vytvárame ju my svojím chovaním.
A na tituly sa vykašli. Poznám ľudí, čo ich majú pred menom aj za menom a nikdy si ich nedali vyryť ani len na menovku na dverách...Život je o inom, nie o tituloch.
Nie, som pôvodne z Nitry, ale odkedy sa mi zahmlilo pred očami, taj žijem 50 km južnejšie.
A inak, ja som hovorila o mne s tou archeológiou, netvrdila som si, že ty si archeológ a že si to s tými básňami nemyslel vážne, to som tušila.
Ale teší ma, že sa našla ďalšia duša, čo mi rozumie a má rada tie isté veci ako ja.
Doma si zo mňa robia len prču. A keď výjdem ráno na terasu a dívam sa na oblohu, tak sa pri mne ozve: Čo, vaši nejdú, nejdú...?
Ja už nevidím písať.......................
Zajtra ti napíšem, dobre? Tak dobrú...
Však práve... Nič doslovne a všímať si radšej text medzi riadkami... tam sa toho píííše...
V BA bolo dlho a únavne. Rev reprákov za ušami, hromady ľudí, kopu práce, ale bolo sa na čo pozerať. Chvíľami sa mi prelínala súčasnosť a minulosť, keďže sa do toho miešali aj hradné slávnosti a okolo chodili rytieri, pandúri, šľachtičné a všelijaká stredoveká háveď. To prelínanie času je niekedy na cvokáreň...
Odporúčame