Do kelu, čo sa to tu dejú za javy? Tri krát a dosť?
Do kelu, čo sa to tu dejú za javy? Tri krát a dosť?
Čau Vykopávka,
ty si taký sympaťák. Mrknem do profilu, mrknem na fotku a hneď vidím s akou dušou sa bavím.
Tak píš, ja rada čítam dobré básne...
a archeologické vykopávky milujem, dokonca som po gymply chcela ísť študovať archeológiu, ale potom sa to nejak zvrtlo iným smerom. Tak si dnes musím vystačiť s návštevami hradov a zámkov a študovaním Thovtových smaragdových dosiek. :-)
Čau Vykopávka,
ty si taký sympaťák. Mrknem do profilu, mrknem na fotku a hneď vidím s akou dušou sa bavím.
Tak píš, ja rada čítam dobré básne...
a archeologické vykopávky milujem, dokonca som po gymply chcela ísť študovať archeológiu, ale potom sa to nejak zvrtlo iným smerom. Tak si dnes musím vystačiť s návštevami hradov a zámkov a študovaním Thovtových smaragdových dosiek. :-)
Čau Vykopávka,
ty si taký sympaťák. Mrknem do profilu, mrknem na fotku a hneď vidím s akou dušou sa bavím.
Tak píš, ja rada čítam dobré básne...
a archeologické vykopávky milujem, dokonca som po gymply chcela ísť študovať archeológiu, ale potom sa to nejak zvrtlo iným smerom. Tak si dnes musím vystačiť s návštevami hradov a zámkov a študovaním Thovtových smaragdových dosiek. :-)
No dobre. Aj keď, si si istý, že to bude také zábavne aj inde? Tu sa mi páči, keď sa sem tam niekto pripletie so svojim názorom, ale na druhej strane, dá sa tu len odtiaľ potiaľ...
Tak odkry karty, ale chcem spoznať toho najkrajšieho dúhového motýľa s krídlami až do neba... Riskneš to?
Svetielko, bingo!
Všimol si si dobre. Keď som na to prišla, bola som sama zaskočená, ale deje sa to pravidelne.
Vždy, keď niečo napíšem, o niekoľko dní, týždňov, mesiacov sa zrazu stane niečo, čo mi tú báseň pripomenie a ja len prekvapene zíram: Veď toto som vravela (písala) vtedy a vtedy a niekto o tom píše či vraví akoby objavil svet. Až mi niekedy naskakuje husia koža. Žeby som čítala tie múdrosti z Akaše a iba ich dávala do básní? Neviem...Ale presne takto mi prichádzali aj tie minulé životy...
A prečo duchnami? To mi pripomína ťažké časy našich predkov a ich rovnako ťažké páperové periny. Ja radšej ľahučké letné paplóniky...
No teraz keď sa takto pýtaš, tak som na vážkach. Žeby to bol ten Nebeský Raj? Možno,
aj keď ja som si už v dosť skorom detstve pripadala ako z inej planéty...
(Jess prepáč, mám pocit, že toto sa nesluší, keď sa tu dvaja bavia o niečom inom ako o tvojom príspevku. Ale Svetlo je také zvedavé, tak sa iba snažím uhasiť jeho túžbu po poznaní...)
Táto trefa je stará tak cca 10 mesiacov
Ale dnes som čítala, že posledné 2 dni dorazili na Zem zase "brutálne" energie...
Tak už viem, prečo stále vibrujem a prečo sa dejú také čudné veci ( výpadky krátkodobej pamäti, neviditeľnosť určitých vecí a dejov... a rôzne iné šialenosti)
Tak ale teraz už vážne idem do hajan...
Svetlo! To všade musíš byť prvý?
Tak už idem aj ja, lebo ráno skoro vyrážam polopracovne do sveta. Teda do takého malého, no pre niekoho obrovského. (do BA) Musím trochu omrknúť tých šialencov, čo budú lietať z hradu na "cajgloch".
A žeby som sa pozrela aj na ten Devín? Čo keď tam stretnem toho s tou gitarou? To by bolo krásne mať zas iba ...násť. Ale s terajším rozumom....
To je zaklínadlo pre závislákov? Tak dobre...
Aj ja idem spať. Aj ja idem spať... aj ja idem spať!
Aha... myslela som si, len mi to došlo až dnes, keď som sa pokúšala zistiť, kde bol problém. Dík za vysvetlivku. Takto dopadnú slušné dievčatá...a pritom to slovo v jednom jazyku je zákruta...
Rozprávočka, normálne si ma vyprovokovala, aby som sa pohrabala v šuflíkoch a vytiahla som moje básne, čo som tiež produkovala v šestnástich. To teda boli riadne haluze. A zistila som, že ani neboli všetky o láske, aj keď v tých časoch som bola permanentne nešťastne zamilovaná. Vždy som snívala o niekom, kto nesníval o mne. A ak sa aj našiel ten, čo o mne sníval, tak určite som o ňom nesnívala ja. Asi som bola už vtedy moc náročná...
Svetielko, už si šťastný?
A ozaj, čo je to tá kreditná karta? Ja poznám len sedmové, žolíka a čierného Petra...
Počúvaj svetielko, mám tu taký technický problém. Alebo k.u.r.v.í.t.k.o?
Včera som ti odpovedala na tvoj príspevok, ale akosi sa stratil, aj keď ukazovalo, že sú tu 2 príspevky.
Nevieš prečo? Žeby to bolo tým, že som to pekné slovíčko napísala bez bodiek?
Takže odpoveď na otázku hore:
písala som to pred 2 dňami, aby aj tí, čo im básne moc nehovoria, čítali moje "múdrosti" (možno).
Zo starších textov je báseň - A čo je čas? To máš to isté len v ružovom...
Stratená som bola asi v každom, najviac v tom, v ktorom žijem
No dúfam, že už som sa konečne našla, už sa dokážem aj nadýchnuť zhlboka bez toho, aby som sa rozkašľala... Už ma nič nedusí na duši. Už viem, kto som a to poznanie je uzdravujúce. :-)
Čau Jess...
Každému zaberá niečo iné. Mne stačí len viera, aj to len v 5 bodoch:
1. viera v seba (tým pádom aj v Boha)
2. viera v ľudí ( v každého, koho stretnem)
3. viera v život (že ma povedie správnym smerom)
4. viera v to, že každé ráno vyjde slnko
5. viera, že láska bez podmienok existuje
Stačí, keď si pomyslím na hociktorý z týchto bodov a som v pohode, naštartovaná do života...
Odporúčame