Správne Rozprávočka, len mu daj! Spoločné môže byť tak akurát jedlo na stole.
Inak ako by som to vyššie čo píšeš napísala ja...
Správne Rozprávočka, len mu daj! Spoločné môže byť tak akurát jedlo na stole.
Inak ako by som to vyššie čo píšeš napísala ja...
Skratkárka? Takto ma ešte nikto nenazval
Žeby som si založila nový blog?
A tam skratkovala:
Svetlo svieti
Tma sa skrýva
Svetlo žije
Tma v hrobe býva
A navzájom sa neznášajú...
Svetielko, ty si tiež fanda Atlantídy? A čítal si knihu Thovt Projekt lidstvo a teraz pred pár dňami vyšlo pokračovanie Thovt Brány Atlantídy. Tak to je silná káva a obrovské pravdy. A prečo tomu verím? Lebo knihy sa dajú na pravdu testovať. Položím na ne ruku a cítim to. Ak je pravdivá, v dlani mám mravenisko, ak sú to bludy, nedeje sa nič...
Tak táto predstava sa mi fakt páči, toto si povedal veľmi veľmi veľmi... krásne? múdro? srandovne?
Proste dvíham palec!
Presne tak
Svetlo bude žiariť vo svojom vynovenom tele
Tma sa bude ďalej strácať v hmote
o tom to bude celé...
Ja som optimista, takto sa to udialo niekoľko krát, ale dnes je to iné. Žijeme v úžasnej dobe, kedy má šancu každý, aby zažil to, o čom sme snívali tisíce rokov...
Skvelé! U mňa najviac zarezonovalo toto:
Ak zakaždým "dobre už bolo" tak najlepšie bolo na Zemi bez ľudí.
K tomu som raz napísala tento povzdych:
Byť raz tak...
Byť raz tak vílou tancujúcou v lese
Zlatou rybkou
čo skáče v horskom plese
Orlom,
čo krúži vôkol skál
či svätojánskou muškou,
čo chystá nočný bál
Byť motýľom,
čo z kvetu na kvet sadá
Byť hviezdou
čo z neba na Zem padá
Byť všetkým
a ničím zároveň
Len nebyť človekom
To je pod moju úroveň...
( Táto bola pre Teba súkromne, moc sa mi páči tvoj štýl)
Vďaka
a bola by ešte čarovnejšia, keby si stále viac ľudí uvedomovalo, že sme ju neprišli ovládať, ale môžme maximálne prijímať s pokorou jej dary a tešiť sa jej nekonečnej štedrosti...
Nebuď smutné svetielko
nemusíš všetkému rozumieť
hlavne nech svietiš stále ďalej, nemusíš nič vysvetľovať, ani to predávanie odpustkov
A to, čo som napísala vyššie sa zase nechce vysvetľovať mne, bolo by to na dlho a politické debaty sú pre mňa mrhanie energiou.
Dík za podporu Rozprávočka. Toto mi vravela aj priateľka, ktorú spomínam vyššie a ktorá bola impulzom ku všetkému, čo nasledovalo. Tak možno sa o pár dní dočkáte...
Vlastne rubrika už existuje: Spomienky na minulé životy. A 12.6. som tam dala jednu z prvých básni, ktoré prichádzali ku mne ako tušenie budúcich odhalení. Už len pridať slová bez rýmov a príbehy znovu môžu ožiť...
Tak toto máme rovnaké (okrem iného). Po hradoch a zámkoch lozím s veľkou vášňou (dnes už konečne poznám aj dôvod) ale poľovnícke sály nemusím. Až mi sťahuje solár plexus. A keď sa na mňa dívajú zo zeme sklenené oči medveďa, tak v hlave často počujem: Kto nám toto urobil, že sme takí bezcitní? A ktorý cvok vymyslel napr. toto prirovnanie: Krutý ako zver. A prečo sa vôbec hovorí, že niekto pácha zverstvá?
Prózu som začala písať už ako päťnásťročná, ale potom dlhé roky nič, akoby mi zatemnilo mozog(dôvod tu radšej nebudem rozvádzať) a v poslednej dobe ma to nutká zase. Mám totiž v pláne všeličo, momentálne začínam pracovať na knihe spomienok minulých životov, ktoré sa mi vlani vďaka priateľke, ktorá tiež básničkuje, odkryli. Je to celé veľmi zvláštne, nepočula som totiž ešte nikdy, že by si niekto formou básní začal vybavovať minulé životy. Proste som chytila pero a videla som obrazy. A keď som jej tú báseň poslala, videla to tiež. Takže máme spolu takmer dve stovky básní, ktoré sme si vymieňali niekoľko mesiacov formou sms a odkryli sme niekoľko životov v rôznych telách a rôznych dobách.Bolo to fascinujúce obdobie inej reality. Začínam práve pracovať na tomto príbehu, bude to vlastne próza prepletaná s poéziou. V jednom prípade dokonca s historickými faktami. Z toho som sa dlho nevedela spamätať...
Hovoríš mi z duše Rozprávočka,
Tie sladké pasce z krásnych slov...
Je veľa tých, čo zahájili na dušičky lov
A duša sa chytá ako mucha medu
netúži zažívať samotu a biedu...
áno, z každej ručne robenej keramiky žiari láska a teplo. Toto je len ilustračné foto, ten párik, o ktorom bola báseň, vlastní jedna krásna duša a má ich aj s touto mojou básňou povesené doma na stene...
Díky za podporu Rozprávočka, trochu ma rozhádzala jediná negatívna reakcia na pondelkovú báseň, ale práve pri tom som si uvedomila, že až priveľmi cítim duše, čo tu píšu. Tá tvoja je nádherná. Tak dúfam, že tu budeš dlho...Je ich tu samozrejme viac, ale dnes sa prihováram tebe. A všetkým, čo zažínajú v sebe svetlo lásky.
Teší ma. Som rada, že sú tu aj také bytosti ako ty. Ja som tu nováčik, ešte ani 2 týždne, ale musím povedať, že sa mi tu páči. Pozývam ťa aj ku mne, aj keď včerajšou básňou som to pohnojila. Asi si niekto nevšimol, že bola z rubriky: pondelkové harašenie. No čo už, poučila som sa, veď len začínam...
Detto. To vieš, bol si tu pri mne prvý, na to sa nezabúda...
To čo tu je dnes? Čo vás chlapov zasiahol oneskorený spln? Jeden sa pýta čo sa stalo, či sa niekde niečo pokazilo, ďalší ma poučuje o pokore...Začínam vážne premýšľať, že zruším rubriku Pondelkové harašenie, skôr, než ma tu niekto upáli...
Odporúčame