Neviem si predstaviť 24 rokov sa pozerať na utrpenie vlastného dieťaťa ( ani si to nechcem vedieť predstaviť ), preto si myslím že tomu otcovi je úplne fuk koľko mu za to naša"spravodlivá"justícia naparí. Ale za zamyslenie stojí úvaha, že teraz je už štát múdri, samozrejme po funuse. Ale ako žijú takéto rodiny, respektíve z čoho žijú, to už je štátu fuk. Je hanbou politikov a kompetentných že ľudia postihnutí takýmto krutým osudom sú ešte nútení žiť zväčša v chudobe a nedostatku. Časom sa rodič dostáva medzi mlynské kamene, keď nemá dostatok prostriedkov, ale nemôže si ich zarobiť lebo sa musí 24 hodín starať o postihnutého..
Nie ten otec ale štát a tvorcovia zákonov sú na vine..
