Nedávno som mal prípad, kedy prišla pani z našej ulice oznámiť, že sa jej a aj jej dcére manžel vyhráža, že ich zabije. Ona trvala na tom, že obe majú strach a že sa to už s manželom nedá vydržať. Nakoniec som manžela zadržal, ale pani na druhý deň prišla, že si to rozmyslela, že konala unáhlene a že chce oznámenie stiahnuť. Nakoniec ho pustil na slobodu až sudca, lebo ja som už spis poslal prokurátorovi a ten sudcovi. Odvtedy sa mi milá pani aj s pánom nezdravia a sú na mňa urazení, lebo sa hanbia pred susedmi, že pánko si pospal dva dni v cele. Lenže keď som paničku na to predtým upozorňoval trvala na tom, že ho treba "zatvoriť" lebo sa doma boja, že ich pozabíja. Dnes sa po mesta prechádzajú držiac sa za ruky. Nakoniec som najhorší ja, lebo som chlapa "zatvoril". Je to vždy ťažké posúdiť a je to na hrane, či je to naozaj násilník, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie, alebo je to iba vrtoch a hystéria oznamovateľky. To človek nikdy nevie dopredu. Po vojne je ľahké byť generálom