Lajčák: Pre domácu politiku sme hazardovali s menom Slovenska
Len na doplnenie, keďže som denne cestoval do práce hodinu, to znamená že na autobus som musel ísť minimálne 20 minút skôr, aby som sa zo sídliska dostal na autobusovú zastávku občas. Teda z domu som odchádzal o 6.35, tak mi prezraďte kde boli obchody otvotené ráno od 6.00 hodiny. U nás teda nie. Ak teda v piatok u mäsiara nebolo mäso, alebo v zelovoci zelenina, či ovocie, myslíte že v sobotu ráno ho doviezli? Tam chodil tovar 1-2 krát do týždňa, teda ho nebolo. S chlebom to tiež nebolo jednoduché, bola u nás predajňa v baraku po stavbároch, bola malá a predavačky objednávali málo chleba, asi sa báli že starší už nepredajú, to neviem presne, ale jednoducho ho neskôr nebolo. Mesto na našu mestskú časť jednoducho kašľalo. Poriadny obchod otvorila Jednota až po 89, tak si rátajte, takýto provizórny obchod sme pri sídlisku mali najmenej 7 rokov. Nakoniec sme sa odtiaľ odsťahovali na dedinu, lebo posledných 30 rokov tam mesto začalo umiestňovať našu " diskriminovanú" menšinu.