Dobrý,
vďaka za názor. Dovolím si pár pripomienok: nepíšem "zasvätene" - píšem subjektívne. Nemám pocit, že seba alebo svoju knihu "ospevujem", skôr naopak, som si vedomá, že aj ja, aj tá kniha, máme veľa chýb. Knihu mi nikto neprikázal napísať. "Ideologickí mocipáni", ktorými asi majú/mali byť moji profesori, sú všetci do jedného slušní a inteligentní ľudia (aspoň podľa mojej mienky), ktorých si veľmi vážim, a odmietam sa na nich pozerať cez podobné (značne nafúknuté) frázy, ako ste mi na ich charakteristiku ponúkli.
Na margo toho, že ste zažili "tie časy" - som rada, že ste v "tých časoch" nemuseli zažiť tie príbehy, ako moji respondenti... Samozrejme, že ak ste sa v danom časopriestore mali dobre, považujete daný režim za dobrý... Nie všetci však mali také šťastie ako vy. A rozhodne to nebolo len päť ľudí.
Tiež prajem príjemný deň
Dobrý, vďaka za milé slová, aj keď netuším, čím som si ich vyslúžila (pri všetkej úcte, hoci mi lichotíte, nemôžete vedieť, aká som).
Toho, čo vám iní nemôžu zobrať, je viac - pekným dôkazom je (aspoň pre mňa) Viktor Emanuel Frankl.
Aj Vám pekné leto,
marbi
Pracovné tábory, gulagy, nečakané odsuny "nepohodlných", väzenia, mučenie, tresty smrti... To všetko tu bolo. To sú skrátka fakty. To, čo ste načrtli vy, je váš dojem.
Toto bola len jedna z úloh, jeden malý výstup v rámci jedného predmetu. Podľa mňa je skvelé, že sme mali povinnosť praxovať minimálne v troch médiách, že počas štúdia každý študent vyprodukoval desiatky až stovky článkov (a esejí), že sme mali veľa teórie, ale že sa zároveň veľký dôraz na prax. Vďaka štúdiu žurnalistiky som sa rozprávala s desiatkami až stovkami ľudí, za čo som veľmi vďačná, lebo asi žiaden iný odbor by mi nedal príležitosť nahliadnuť osobne do toľkých svetov. Apropo, ako by ste si predstavovali výučbu žurnalistiky vy?
Vďaka za gratuláciu ;) U mňa 3 roky robia veľa - zmenila som školu, miesto bydliska, niektorých priateľov, svetonázor... Nevraviac o tom, že žurnalistika je dynamická, veci sa menia často zo dňa na deň, ak nie z hodiny na hodinu, človek sa každý deň dozvie niečo nové, spozná niekoho nového... Aktuálne som si síce vybrala pokojnejší odbor (a stáž), ale ostala vo mne túžba (potreba) pracovať na sebe, každý deň sa niekam posunúť.
Vďaka za radu, ale, úprimne, aktuálne nikoho nehľadám; zatiaľ (či už je to vekom, prostredím, kde sa pohybujem, náhodou, čímkoľvek) som skôr v rozpoložení, keď si môžem vyberať, a to mi (zatiaľ) imponuje aj vyhovuje. A asi bude trvať určitý čas, kým z "ponuky" vyselektujem jedného, finálneho... Je však pravda, (ako naznačujete), že to bude musieť byť človek schopný reagovať na podnety; schopný (a ochotný) vyvíjať sa a rozvíjať sa - asi žiadna žena nechce partnera, ktorého si nemôže vážiť, a ja by som si nemohla vážiť muža zacykleného v mikrobubline svojho ega.
Ďakujem za pekné želanie; určite ho ešte posuniem ďalej ;)
Aj Vám všetko dobré, a nech sa Vaše krédo naplní praktizovaním :)
Dobrý deň, vďaka za peknú reakciu. Snáď už o období "pod krížom" môžete hovoriť v minulom čase a katarziu (tú životnú) ste prežili i vy...
Ďakujem :) Aj za prianie, aj za milé komentáre, ktoré mi z času na čas nechávate...
Snáď si tých "bozkov na líce" (i tých skutočných, samozrejme) vychutnáte čo najviac ;)
Ahoj, pobavil si ma, zbožňujem konšpiračné teórie, a toto je prvá o mne... Bodaj by som za blog dostávala peniaze... Nie, na rozdiel od Teba - a iných, ako som si všimla - používam len jeden nick, koniec koncov, dá sa to aj overiť, ale to je pre Teba asi ťažšie ako vymyslieť si za vlasy pritiahnuté teórie...
Nemám ani sponzorov, nepotrebujem lajky, nezaujíma ma čítanosť, nekomentujem cudzie blogy, píšem si iba pod svoj... Možno to pre ľudí ako Ty nie je pochopiteľné, ale na nič sa nehrám (preto nemám, na rozdiel od Teba, problém mať tu svoju fotku a ľahko dešifrovateľné meno), píšem si, čo chcem, bez nároku na odmenu, za cudzie nicky nemám potrebu sa schovávať, a moja jediná odmena spočíva v tom, že mám dobrý pocit z toho, ak spropagujem knihu, ktorú považujem za dobrú...
Je mi ľúto, že niečomu takému nevieš veriť (kvôli Tebe) a že ma takto nechutne a úplne neodpostatnene očierňuješ (kvôli mne) - ale ako idealista verím, že kto chce, pravdu si zistí..
No vidíte, keby sme sa bavili o kuchyni, nemusíme sa tak dlho naťahovať.. Ďakujem za tip, želám dobrú chuť. Odpoveď na Vašu otázku: nebolo by to podľa mňa logické, nakoľko text je o moslimských obetiach. A z piety k obetiam zmieňovaným v texte by to hádam ani nebolo vhodné. Znelo by to pre mňa asi takto: "V Srebrenici síce zabili cca 8000 moslimov, ale v Sarajeve pre zmenu moslimovia zabíjali kresťanov, takže je to vlastne kvit-kvit". Až však niekto u nás vydá podobnú knihu s pohľadom z druhej strany, môžem podľa Vášho návrhu nazvať tamtú recenziu.
Milá Daniela,
ďakujem za rozvinutie Vašich názorov (bez irónie). Prepáčte, že som vás pôvodne hádzala do jedného vreca so srbskými proaktivistami, ktorých príspevky (zväčša vulgárne a primitívne) už admin vymazal, a že v takom duchu som formulovala aj odpoveď na Váš príspevok.
S existenciou a čiastočne s vinou tretej strany dokážem súhlasiť - jej tieňová prítomnosť by však podľa mňa nemala ospravedlňovať vinu konkrétnych vinníkov; tých, čo FYZICKY vraždili, masakrovali, znásilňovali. Áno, autor sa na vec pozrel čiastkovo. Priniesol fakty z jednej strany, vyhľadal ľudí, čo dovtedy neboli vypočutí, postavil sa na ich stranu, zvečnil ich príbeh. Ak by do knihy vniesol svoje úvahy, napr. čo konflikt vyvolalo, stratila by pre mňa kniha svoju žurnalistickú hodnotu. Byť objektívny podľa mňa v tomto prípade znamenalo držať sa faktov, resp. toho, čo pisateľ priamo videl, počul - a to podľa mňa Tochman dokázal. Ostatné je už na čitateľovi.
Milá Lajka,
priatelia musia mať radosť, akú váhu pripisujete ich povolaniu. Škoda, že ste sa už nestihli vyjadriť k druhej časti otázky...
Nie, ďakujem za návrh - ale nepochybujem, že máte teórie, prečo je to tak. Až si založíte vlastný blog, rada si ich prečítam.
Lajka, v prvom rade ďakujem, že mi "naháňate" čítanosť; v druhom už za tretiu Vami stanovenú diagnózu, v treťom rade - nakoľko sa rada držím faktov: žiadnu otázku ste mi nepoložili (koniec koncov, sama si to môžete overiť) a na moje ste mi neodpovedali.
Pre Vaše upokojenie - druhú stranu a jej obete nikto nepopiera (ako explicitnejšie Vám to mám ešte napísať?) a nakoľko titulok nezavádza (nakoľko text je o bosniackych obetiach) nepovažujem ho za neobjektívny.
Milá Lajka, zbožňujem ľudí, ktorí vedia všetko o fungovaní médií... Budete taká láskavá a popíšete mi, ako si predstavujete "školenie pisálkov"? A uvediete mi, prosím, koľko REÁLNYCH novinárov osobne poznáte (môžem byť tak drzá, a nerátať medzi nich tých, čo sa za žurnalistov pasovali sami, t.j. napríklad prispievatelia Vami uvedeného "vedeckého týždenníka"?) či na koľkých redakčných poradách (alebo "školeniach", obedoch...) ste boli osobne prítomná, keď všetko tak dôverne (a nepochybujem, že z prvej ruky) viete?
Milá Daniela, pána Tochmana zaujímal osud nevinných obetí. Predpokladám, že aj vy považujete za zločin, ak niekto zabíja deti, znásilňuje ženy, v presile mláti neozbrojených mužov. Alebo je to podľa vás ospravedlniteľné? Prečo sa radšej nevyjadríte k tomu? Mohli tie ženy a deti za to, kde sa narodili? Uznávate takéto kolektívne tresty? Je podľa vás správne ubližovať x nevinným preto, že majú rovnakú národnosť a náboženstvo ako omnoho menej početné x, ktoré považujete za vinných?
Lajka, korektné by bolo, ak by ste mi odpovedali na vyššie zmienené otázky: Chcete zľahčovať bosniacku genocídu? Chcete ospravedlňovať masové vraždy? Ďakujem za link; celkom by ma zaujímalo, čím si dokázal (text aj web) získať Vašu dôveru? Prečo veriť nepodpísanému článku - áno, aj prekladateľ by sa mal v takom prípade podpísať -, ktorý je plný gramatických a argumentačných chýb? Máte veľkú šancu, Lajka: zmeňme môj pohľad na svet. Nerobte to však v štýle Vašich predošlých komentárov... Žiadne prekrúcanie mojich slov alebo ich domýšľanie, žiadne frázy, žiadne z prsta vycucané fakty... A skúste mi k tomu dokázať, že ste slušný človek na úrovni, ktorý ma nebude urážať hneď v prvej vete... Dokážete to, Lajka?
Milá Lajka, tvrdím niekde v texte, že Srbi začali vraždiť z ničoho nič? A ak Ti tak záleží na informovanosti, skús si vyhľadať dokumenty - ak obrazu veríš viac ako slovám -, v ktorých Ti obete porozprávajú, kto na nich mieril, kto ich blízkych zabil. Politické čachre-machre sú jedna vec, tou druhou je, že trebárs tie deti spomínané v texte nezabil nejaký abstraktný "západ", "Európska únia", "vojna", "mocenské ambície"... Zabili ich konkrétni ĽUDIA, a to, aký na to mali dôvod, by nemalo byť ospravedlnením. Podobne ako celá bosniacka genocída by sa nemala zľahčovať len preto, lebo ste sa rozhodli stáť na strane Srbov. Naozaj chcete masové vraždy ospravedlňovať (v tomto prípade skôr ignorovať) len preto, že ich majú na svedomí Vaši favoriti?
Odporúčame