Určite sa ani ja nestratávam s Knihou Machabejcov každý deň, na ten príbeh som narazil náhodne. Podobný príbeh je aj o Abrahámovi a Izákovi. Zjavne je to krajná poloha, ktorou sa nemožnou oháňať ako modelom či vzorom pre bežný život. Je to extrém a pri ňom sa možno zamyslieť aj nad opačným extrémom. Možno tým opačným extrémom by bolo niečo ako snobská, možno vypočítavá materinská láska, lebo aj taká existuje (ak ju láskou ešte možno vôbec nazývať)
Medzi týmito krajnými extrémami existuje obrovské množstvo iných levelov.
Musím však povedať, že tento - aj keď extrémny príbeh - ma zaujal viac, ako tie snobské a vypočítavé.


