Priateľu,
držím ti palce, nech ti tvoj entuziazmus vydrží. O to bude väčšie tvoje sklamanie, keď padneš na hubu. Úprimnú sústrasť!
Priateľu,
držím ti palce, nech ti tvoj entuziazmus vydrží. O to bude väčšie tvoje sklamanie, keď padneš na hubu. Úprimnú sústrasť!
Priatelia,
takže ďaľší krok atomizácie Slovenska máme šťastne za sebou. Ten prvý nám v poslednom týždni vysvetlil pán premiér, keď odhalil v opozícii semenište protištátnych živlov, ktorý usiluje o destabilizáciu samotného štátu. Dnes pokračuje delenie Slovenska na tých čudných v Bratislave a ostatných normálnych. Neviem ako to posúdi Ústavný súd v prípadoch, keď tí normálni, boli v čase tohoto vyhlásenia pána premiéra, v Bratislave. Či po odtrhnutí od Bratislavy, budú mať dvojité občianstvo, alebo ostanú len normálnymi občanmi. Za povšimnutie stojí vlastne už tradícia, keď slovenskí premiéri utekajú z Bratislavy buď do lesov k medveďom, či k normálnym občanom. Pán premiér nám zostal dĺžny odpovede, kam má utiecť pred ním občan, či už ten bratislavský, či ten normálny.
Priatelia,
hneď mi je lepšie na duši, keď čítam, že Európa si vydýchne, ako tvrdí Financial Times. Tak predsa sa dopátrali, v čom bol najväčší problém. Ešte že tak. Tak Klaus už nebude prekážkou krajším zajtrajškom? Človek by neveril, akú ten Klaus mal moc a vplyv. Blokoval celé roky európsky finančný svet. Ja by som ho nepodceňoval ani v "civile". Najlepšie by bolo nechať ho "zmiznúť bez stopy".
Priatelia,
po tom všetkom, čo sme už tu prežili a zažili, mi vôbec nevadí, ak by sa stal prezidentom aj sám Franz. O čo je horší, od tých ostatných?
Priatelia,
reagujem na celkové správanie pána prezidenta, spôsobom "Na hrubé vrece, hrubá záplata"! Alebo mu mám postaviť naproti jeho úradu hodiny, čo by mu odpočítali zostávajúci čas jeho neslávneho vládnutia?
Priateľu,
prepáč mi, ak som sa ťa dáko dotkol, len mi dovoľ vyjadriť sa k prezidentovi, ktorého som tiež volil.
Priatelia,
raz sa bude spomínať prezidentovanie Ivana Gašparoviča, ako obdobie vlády C.h. ujoslava Veľkého. Kronikári budú poukazovať na jeho aroganciu, závisť, nevraživosť a babráctvo. Kedysi, totiž otituloval prezidenta Kováča, mimochodom z rovnakej bandy,"starým c.h. ujom". Ten ho na oplátku preklial so želaním, aby sa Gašparovič stal raz c.h. ujom najväčším.
Po získaní prezidentského úradu, sa Kováčova kliatba vyplnila do bodky. Čoho sa C.h. ujoslav Veľký chytil, to pobabral. Či už doma, alebo v zahraničí. Národ ho ináč nevolal, len c.h. ujom. Ani jeho koniec nebol slávny. Stal sa obeťou rozzúreného davu, pri demonštrácii a bol defenestrovaný. Jeho posledné slová na dlažbe boli: "Kto bol väčší c.h. ujo? Ja, či vy všetci, ktorí ste ma volili?" Kvôli tejto urážke národa, sa Slováci rozhodli, že už nikdy, žiadneho prezidenta voliť nebudú.
Priatelia,
mestá a obce môžu byť radi, že sa zbavia jednej starosti. Je jasné že feudálni miestodržitelia prídu o možnosť zasahovať do personálneho obsadenia škôl a preskupovanie financií. V tomto prípade zásah štátu je namieste, pretože bude eliminovať zabehnuté praktiky samospráv, kde vedenie škôl ťahalo vždy za kratší koniec. Ešte tak obmedziť platy starostov, prednostov a primátorov a veci sa pohnú k lepšiemu.
Priatelia,
investícia do päťdesiatročného paneláka, so systémovými poruchami, nie je lacná záležitosť. Pri komplexnej rekonštrukcii (interiér, fasáda, strecha, okná, dvere, podlahy, všetky rozvody, elektro, výťahy, sa dostávame k nákladom, nie veľmi vzdialených, od výstavby nového objektu. A že starý panelák novým nikdy nebude, je každému jasné. Ak by štát podporil program na podporu výstavby nových bytov s tým, že by sa zároveň odstránili byty staré, rozhodovanie vlastníkov bytov, kam nasmerovať investíciu, by bolo jednoznačné. O ekonomickom efekte niet pochýb. Ale hlavný prínos by bol úplne moderný, energeticky nenáročný a hlavne technicky a morálne nový stavebný objekt, na základe použitia nových materiálov a technológií. Takýto vládny program, by samozrejme naštartoval aj trh s pracovnými silami. V čase krízy, aj spôsob využitia relatívne lacnej pracovnej sily.
Priatelia,
asi som staromódny a naivný. Čakal som "Happy End", akože šťastná mamička má konečne svojich milovaných synov pri sebe a konečne doma, preč od tých "zvrhlých" britských úradníkov. Asi tej mamičke, až tak srdce deti netrhajú. Ako vraví klasik: "A možno je všetko inak".
Priatelia,
iba Slováci majú to šťastie, že Viedeň, Budapešť, či Prahu, môžu nazvať ako "bývalé naše hlavné mesto". Iba zažité, niekedy umelo pestované predsudky z minulosti, nám nedovolia hlásiť sa viac k týmto mestám. Škoda.
Priateľu,
ďakujem, že si spomenul na pána Vlada Müllera. Pred jeho hereckým umením, by musel sňať klobúk aj samotný Depardieu. Pán Müller exceloval v hre Stromy zomierajú postojačky, na Novej scéne, ako i vo filme Signum Laudis.
Priateľu,
drvivá väčšina pracovníkov IVO, pôsobili v SAV, dodnes čulo s ňou komunikujú. Ale je celkom možné, že ide len o púhu náhodu.
Priateľu,
to by bol ale antisemitizmus!
Priatelia,
pán Sedláček ma donútil, aby som sa zastal, i keď veľmi nerád, politikov. Niekoľkokrát totiž naznačil, že to sú tí najväčší vinníci, ktorí by mali byť braní na zodpovednosť. Akosi zámerne zamlčal fakt, že rukojemníkmi sú v tomto prípade politici, nie bankové korporácie. Netvrdím, že politici sú bez viny, ale vieme z vlastnej nedávnej histórie, kto tu ťahal a ťahá nitky pri kupónke a ďaľších privatizačných kauzách. Ak sa ale stane, že politici sa rozhodnú kontrolovať chod bánk, tak to je odrazu zasahovanie do voľného pohybu peňazí, či kapitálu. Banky totiž pojem morálka, vo svojom portfóliu nepoznajú. Či ide o narkodoláre, či o peniaze z organizovaného zločinu, proste "peniaze nesmrdia".
Priateľu,
ďakujem za kádrovanie, môžeš kľudne spať, prevrat nechystám. Neviem síce aký rozdiel je medzi modrákmi a ostatnými, ale moja, priznávam, vulgárna úvaha je v zmysle úslovia "Na hrubé vrece hrubá záplata".
Priatelia,
českí politici, po prevrate prví oprášili hanlivé označenie Československa, akože zlepenec, zaužívaný nemeckými, či maďarskými medzivojnovými politikmi. Hrozba germanizácie po 2. sv. vojne už pominula, preto byť opäť protektorátom, tak ako v celej svojej histórii, je ekonomicky vždy lepšie, ako sa naťahovať s dákymi Slovákmi, z "Horních Uher". Pre českých politikov, za riekou Moravou, začína Ázia. Názor občanov na oboch stranách, hranice, nie je pre politikov smerodajný, ani včera, ani dnes.
Priatelia,
i keď bývam kritický voči slovenskému národu, musím uznať, že Slováci sú viac ústretoví porozumieť Čechom, Poliakom, Rusom, Srbom, Chorvátom. Je zaujímavé, že opačne to nefunguje. Niekedy to potom vypadá, že chceme hovoriť česky a pritom sa len snažíme vsúvaním českých výrazov, aby nám českí bratia lepšie rozumeli. Prečo je to tak? Je to aj jeden zo syndrómov väčších národov voči menším. V našom prípade je to však aj fakt, že Slovenčina je esperantom slovanských jazykov.
Priatelia,
mám istú výhru; nepotrebujem od opravára práčky bloček, namieste dostanem zľavu o 1/5 až 1/4. Že som nemorálny? Áno, ale nedoprajem podvodníkom z cyperskej firmy, aby zo mňa mali osoh. Ani zbytoční úradníci, či politické strany. Ak ochoriem na stavbe, tiež o mňa neštekne ani pes.
Priatelia,
raz sa bude spomínať prezidentovanie Ivana Gašparoviča, ako obdobie vlády C.h. ujoslava Veľkého. Kronikári budú poukazovať na jeho aroganciu, závisť, nevraživosť a babráctvo. Kedysi, totiž otituloval prezidenta Kováča, "starým c.h. ujom". Ten ho na oplátku preklial s tým, aby sa Gašparovič stal raz c.h. ujom najväčším.
Po získaní prezidentského úradu, sa Kováčova kliatba vyplnila do bodky. Čoho sa C.h. ujoslav Veľký chytil, to pobabral. Či už doma, alebo v zahraničí. Národ ho ináč nevolal, len c.h. ujom. Ani jeho koniec nebol slávny. Stal sa obeťou rozzúreného davu, pri demonštrácii a bol defenestrovaný. Jeho posledné slová na dlažbe boli: "Kto bol väčší c.h. ujo? Ja, či vy všetci, ktorí ste ma volili?" Kvôli tejto urážke národa, sa Slováci rozhodli, že už nikdy, žiadneho prezidenta voliť nebudú.
Odporúčame