Priatelia,
na maďarskej TV dávali reportáž z Tatier, z februára tohto roka. Krásny, pozdný zimný večer, ulice plné rekreantov a hostí, všade stánky s občerstvením, veselá nálada, kultúrne programy. Normálne ma myklo od prekvapenia a začal som sa v duchu rozčuľovať nad všetkými tými neprajnými rečami o našej zaostalosti. Aj maďarský reportér kvitoval úžasnú atmosféru a všetkým Maďarom doma odporúčal zimný pobyt v Tatrách. Hrialo ma pri srdci, že sme zabodovali aj u Maďarov. Až ďalší vstup reportéra ma prebral z rozjímania. "Vážení televízni diváci, takto vypadá bežný zimný večer a noc na poľskej strane Tatier. Teraz prepínam na kolegu, ktorý sa nachádza na slovenskej strane Tatier." A zrazu vidím ľudoprázdne ulice, skromne osvetlené a atmosféra, ako v zatemnených Drážďanoch, pred bombardovaním Spojencov.
Ako to tí Poliaci dočerta robia? Najprv by sme mali začať tým, že vytvoríme podnikateľské prostredie podobné tomu poľskému. Ak to nezaberie, treba sem zavolať poľských podnikateľov.


