Stal sa mi prípad, dnes už milý.
V meste krásna, dlhá tiahla ľavotočivá zákruta, nad ránom, asi o siedmej, hmla, viditeľnosť 100 m. Prvé mrazy. Všade vôkol suchá vozovka a v polovici zákruty krížom cez cestu trojmetrový pruh námrazy. V asi 40 kilometrovej rýchlosti som ani nestihol zareagovať a už som bol šmykom mimo vozovku. Pravou, prednou časťou vozidla som lízol kandeláber a asi 3 metre za ním skončila moja púť. Auto som z obozretnosti preparkoval o 20 m ďalej.
Zatelefonujem, dôjde policajt a zaparkuje auto presne pri kandelábri. Vysvetľujem mu okolnosti nehody a on ma zvoleja, hneď sfúkne, že som porušil vyhlášku a mal som vozidlo nechať na mieste nehody.
Chcel som mu povedať, aby aj on radšej preparkoval, keď v tom rana a bác; ďalší vodič v šmyku a rovno do policajného auta.
Policajt, chápal trápnosť, i úsmevnosť situácie a riekne: "No tak, tu sme dnes skončili! Policajti bez auta, nie sú policajti!".
A poprosil ma, či by som ho neodviezol na policajné oddelenie.