Z duše sú mi odporné všetky tie pritrúble syntetické "ódy" súčasníkov o "veľkom človeku" a ešte aj "nenahraditeľnom".
Už len čakám, kedy tu z poza rohu vybehne ideovo a charakterne ohybný Feldek so svojím "Odkazom Leonida Iľjiča", dobovo prispôsobený na "Ódu Lasicovu".
Milan Lasica, spolu s Julom Satinským patria medzi tých, ktorí mojej generácii pomáhali prekonať a vôbec prežiť, ideologickú stupiditu boľševických čias.
Za to všetko Lasicovi, ako aj Satinskému ďakujem!