Jakub Jablonský: Dlho mi trvalo priznať, že som sa mýlil, ale teraz chcem zmenu
Závidím tomuto mládencovi! Jeho mladé, časy!
Nebol som inakší (t.č. 72), v jeho krásnom veku, tak, ako aj moji kamaráti.
Tiež sme bojovali za správne veci, aj za tú slobodu, opovrhovali sme boľševickými autoritami, aj tými ich pätolízačmi (v maďarčine to znie výstižnejšie - seggnyalók).
Provokovali sme súdruhov, nosili sme na tričkách MaoCe-tunga, či Che Guevaru, ktorí toho času upadli pred moskovskými súdruhmi do nemilosti. Nie že by sme menovaných vodcov zbožňovali, ale komunisti nevedeli nájsť paragraf, ktorý by trestal velebenie komunistov.
Počúvali sme Kryla, Rádio Luxemburg, Slobodná Európa, západnú hudbu. Každý, kto mal modrinu od obuška VB, bol hrdina.
Áno, boli aj zlyhania, za ktoré sa hanbím.
Najmä to, že sme po prevrate tých boľševických lídrov neposadili do basy.
Ale čo už?
Svet vždy patril mladým, zdravým, usilovným ľuďom, čo chcú zmeniť svet k lepšiemu..?!
Cha-cha-cha...
Nech mi mládež prepáči moju škodoradosť, ale stavím sa, že v tomto veku nebude iná... večná téma!