Nádherný článok, priam skvost, pani Šikulovej.
A ešte krajší pomníček ktorý postavila na oslavu krásneho človeka, Bélu Bartóka.
Keď je človeku nejak clivo na duši, len tak znenazdajky, sa mu začnú na jazyk tlačiť slová pesničky, ktorá kedysi vôkol neho len tak prelietla a zmizla v diaľavách. Každý, koho pesničky z rôznych neznámych príčin obišli, prichádza oveľa.
Dobrá správa ale je, že nie je spievaniu všetkým dňom koniec.
Skúste raz, druhý raz a váš svet sa zmení na nepoznanie.
Partner vás môže zarmútiť, sklamať, ale pesnička nikdy.
A hlavne mladé mamičky, či nastávajúce mamičky by si mali pospevovať, pohmkávať.
Lebo, ako to stojí v tej českej pesničke:
"Až se ta písnička ztratí, pak už nic nebudem mít. Jestli nám zahyne, všechno s ní pomine, potom už nebudem žít."
