Tu dochádza k zámene a to účelovej, zámernej, keď boľševizáciu, respektíve renesanciu komunistického charakteru ľavice EÚ a časti Západu, usilovne označíme za fašizmus.
Nesmieme zabúdať, že všetky Internacionály, robotnícke a komunistické hnutie mali internacionálny rozmer na rozdiel od fašizmu.
Museli by sme byť ideologicky naivní, keď by sme sa zmierili s názorom, vydávaným za fakt, že najdokonalejšie medzinárodne organizované hnutie na svete, po 150 ročnom pôsobení, zrušením svojej centrály v Moskve, úplne zaniklo.
Táto medzinárodná sieť funguje ďalej, i keď samozrejme prešla rôznymi zmenami vyplývajúcich zo zrušenia socialistickej sústavy a bipolárneho sveta. Pôvodne revolučné myšlienky upravili svoj militantný štýl a veľmi šikovne, aj vďaka sympatie širokých más a PR, prijala do svojej agendy všetky neriešené, (neriešiteľné) spoločenské problémy, migráciu, LGBTI, gender agendu, a pod.
Ľavicová Internacionála je proste tu, nezaslúži si, aby sme ju schovávali za fašizmus.