To, že sa v Markíze bude niečo lámať, sa mi prisnilo už vopred. . .
Nuž,
ako je to s hraničnými javmi?
Ľudia sú ochotní uveriť klamstvám politikov, napriek tomu, že si zo svojich voličov už trikrát hnusne vystrelili.
Ale ak niekto príde s príbehom, ako sa mu sen vyplnil a nie raz, dva razy, tak obecenstvu odrazu zabliká kontrolka, ozve sa "zdravý rozum", ktorý takýto "nezmysel" ihneď vypoklonkuje do ríše rozprávok a neskutočných príbehov. Ba čo viac, u poslucháča mimika tváre vytvorí grimasu typu: no zbohom, ďalší z bláznov, chudák nešťastný.
Vzácna rada:
1. svoje hraničné príbehy zásadne nevykladaj kolegom z práce, nedajbože, svojmu nadriadenému. Ani vtedy, keď tvoj šéf verí, že v hlbinách zeme jestvuje civilizácia, podobná tej našej.
2. manželka je ďalší háklivý prvok. Ona skôr uverila, že si fakt nič nemal so slobodnou blondínkou, z vedľajšieho vchodu (ďalej fungujúci vzťah), ako to, že máš talent vytušiť blížiace sa udalosti.
Kdesi v buši, vedľa šamana, tam to skús. Ak sa tvoj príbeh dostane do novín, tak všetci Slováci odrazu uveria.
Ale takto?