Schmognerova nenavrhla jediny zakon ci opatrenie, ktore by bolo v rozpore so zaujmami "slovenskej kapitalotvornej vrstvy" Meciarovskych privatizerov a zahranicnych financnych skupin. Jej opatrenia boli na urovni mikromanagementu a sustredovali sa zasadne na zregulovanie a zdanenie malych zivnostnikov, ktori sa v devatdesiatych rokoch vrhli na sukromne podnikanie. Tym isla po krku komplikovanymi zmenami v zakonoch a vyhlaskach kvoli ktorym si mnohi podnikatelia museli najat a platit uctovnicke firmy.