Max Six, prosím, pozri si komentáre k predchádzajúcej básni, niečo som Ti tam dopísala :)
Max Six, prosím, pozri si komentáre k predchádzajúcej básni, niečo som Ti tam dopísala :)
Pokračovanie II. A preto po smrti niektorí nepôjdu do očistca ale priamo do neba, lebo sa už tu na zemi očistili pre Božiu lásku a sú pripravení ju prijať. Potom sú iní ľudia, ktorí tu na zemi tiež veľa trpia a možno niektorí viacej ako tí prví, ale neprežívajú svoje utrpenie s Ježišom. Aj títo pravdaže pôjdu do neba, ak budú chcieť byť s Bohom, ale najprv sa budú musieť ísť očistiť do očistca, aby sa očistili od vín a hriechov spáchaných na zemi a pripravili sa na prijatie Božej Lásky. Tým všetkým chcem povedať, že "splašky" môžu byť veľmi užitočné pre naše dobro a pre našu spásu, ak ich správne využijeme :) Teda, splašky nás môžu zázračne Božou mocou očistiť pre nebo :) Len na doplnenie, nie som zasvätená osoba, som obyčajné veriace dievča, ktoré veľmi miluje Ježiša a tiež túži po manželovi :) Len život s Bohom má pre mňa zmysel a plnosť. Bez Neho ani na krok! Toľko som Ti dnes chcela povedať. Ďakujem, že si si to všetko prečítal :)
Pokračovanie: Prihováram sa Mu každý deň a On sa každý deň prihovára rôznym spôsobom mne. Teda od mojich 19. rokov žijem každý deň vo vedomí, že Ježiš je so mnou. A teraz mám 31. S Ježišom máme krásny vzťah, dynamický a živý, ochrana nášho vzťahu je v Jeho rukách, pracujeme na ňom pravdaže obojstranne, ale je to predovšetkým Jeho iniciatíva. A teraz ma pochopíš, že po smrti mi je smiešna sprcha, lebo očakávam JEHO NÁRUČIE :) Ten, ktorý so mnou VŽDY bol, je a bude a nekonečne ma miluje, ma počká "na druhej strane mosta" a ja sa rozbehnem do Jeho náručia. Budem navždy s tým, ktorého milujem zo srdca a ktorý miluje mňa. A naša láska bude vo večnosti ešte stále rásť a nikto nikdy nás nerozlúči. Toto je moje nebo, preto mi Tvoja predstava prišla veľmi smiešna, prosím odpusť mi, ak som Ťa pohoršila (alebo ostatní), vôbec som to nemala v úmysle. A na margo utrpenia (splašky). Sú ľudia, ktorí tu na zemi veľa trpia, no ak svoju bolesť prežívajú s Ježišom, je to pre nich očistec tu na zemi.
Dnes, keď som bola v kostole na omši, zo sústredenia na ňu som bola vytrhnutá zrazu myšlienkami na túto Tvoju báseň a pocitom viny, že som Ťa asi pohoršila mojou reakciou. Preto som sa ešte v kostole rozhodla, že Ti moju prvú reakciu vysvetlím. Ak som správne pochopila, v básni opisuješ ťažký život človeka a čakáš v básni po smrti minimálne niečo užitočné, teda aspoň sprchu. Ja som si to všetko pri prvom čítaní v mysli predstavila - ľudí, ktorí vychádzajú z rieky plnej splaškov do sprchy a na boku stoja tie polonahé dealerky voňaviek, normálne som sa pousmiala nad týmto - aká smiešna predstava neba, tak málo po toľkom trápení. Mne osobne je táto predstava smiešna a komická, prosím, necháp ma zle. Báseň naozaj vykreslila primitívny "druhý breh", aspoň na mňa to tak pôsobí. Vieš, keď som mala 19. rokov a začínala som na výške v RK, na chválach v kostole som odovzdala svoj život Ježišovi a zvolila som si ho za svojho osobného Pána a Vykupiteľa. Odvtedy mám osobný vzťah s mojím Bohom.
Spa1, nesúhlasím s Vami. Isto ste aj Vy zažili dotyky bez tela. Napr. ak Vám Vaša priateľka, manželka, alebo niekto blízky, na ktorom Vám záleží....povedal niečo, čo sa Vám dotklo, dotýkalo. Nemusia to byť len slová ako "ľúbim ťa", to na čo teraz myslím poznajú hlavne ženy, ktoré keď sa rozprávajú s niekým, na kom im záleží a kto ich veľmi dobre pozná, a zdieľajú svoje pocity a myšlienky a ten druhý reaguje, odpovedá, vníma to čo hovorím, aj to sú dotyky bez tela, dotyky srdca, keď niekomu zdieľam srdce a ten druhý hovorí obyčajné slová a pritom sa ma dotýkajú, lebo hovorí priamo k môjmu srdcu. Ja som to nespočetnekrát zažila s najlepším kamarátom aj s najlepšou kamarátkou, s ktorými keď sa rozprávam, hovoria priamo k môjmu srdcu, dotýkajú sa ma veľmi hlboko, čisto a hmatateľne. Tieto dotyky vznikajú pri duševnom súlade medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa dobre poznajú. Teda "dotyky bez tela" existujú, fungujú aj cez net a chutia skutočne ako med :)
Práve som si spomenula, že už som Ti tu raz písala a že dobehnem sa pozrieť, či si neodpísal, a áno :)
Tak paráda potom, keď sa máš super, teším sa :) Za celé publikum ďakujem za Tvoje posledné dve básne, ktoré som si prečítala a teším sa na ďalšie :)
No prečo ja som to takto nečítala??? :) Nevedela som sa z toho vymotať, už chápem, jasné :)
Rozmýšľam, či som ja niekedy chcela autorovi napísať....asi nie dosť odhodlane, keď som to nikdy neurobila. Možno to aj ja raz skúsim :) Je taký film - Hviezdy nám nepriali - v ňom dievča, hlavná postava napíše autorovi jednej knihy a dokonca sa s ním aj stretne, no je z neho totálne sklamaná. Popri hlavnému deju sa odohráva aj tento vedľajší dej. Je to pekný film až na jednu vec, čo americké filmy takmer nikdy nevynechajú a ktorá celkový dojem filmu úplne kazí. A odpísal Ti niekedy nejaký autor knihy, poézie alebo ilustrácie? :)
Najprv mám otázku, nemal byť nadpis náhodou v tvare ...smiem/e/....? Teda polemika medzi jednotným a množným číslom, takto mi to dáva väčší zmysel. Či inak si to myslel??
"Ale Boh nám privolil nechať časť duše svetu na osoh" - krásne :) Vieš, včera som premýšľala o tomto: Ty + iní autori napíšete báseň a máte z toho radosť. Ja to interpretujem a okomentujem a tiež mám z toho radosť. Vy máte spätnú väzbu a máte z nej radosť a niekedy možno prekvapenie, ako báseň bola /ne/pochopená :) Tak to tu funguje úplne super, ak je už báseň v knihe, spätná väzba čitateľa po prečítaní básne nezasiahne hneď autora a možno len zriedka, ak vôbec. Preto sa teším, že Ty + ostatní autori ponúkate "časť duše svetu na osoh". A naozaj..."Ale Boh nám privolil nechať časť duše svetu na osoh. Tak prečo to nevyužiť?" :)
Pekná báseň, kvalitne ste na nej popracovali :) Veľmi sa mi páči posledná strofa: "Natiahnem dlane: - Noste Srdce v hrudi - Od Lásky nech sa ševelí...Bez Sŕdc sa nemá chodiť medzi ľudí, Nemá sa mrznúť v posteli..." Je plná starostlivej ľudskosti a láskavého napomenutia :) Normálne sa teším, že ste sa v básni rozhodli vyhľadať "tajnú Devu", ktorá stratila srdce a úplne super je, že ste ju nakoniec v básni našli - vlastne iba v túžbe "Verím, že Devu bez Srdca raz stretnem". Aj obrázok ste pripojili veľmi pekný, vystihujúci báseň, ďakujeme :)
Fuu, odľahlo mi, vďaka Bohu, že to je iba báseň :) Asi vieš, že čitateľ básne nikdy presne nevie, kde sa u autora končí realita a začína predstava, túžba, snenie. Ale je napínavé hľadať túto hranicu :) Ďakujem pekne za vysvetlenie ohľadom Tvojich zbierok. Teším sa, že máš najdrahšiu a že Ťa robí šťastným, úprimne Vám to obom prajem. A tiež sa teším na rozoberanie ďalších básní :)
Krásne :) ale s tým "opľuť vesmír" si to poriadne zaklincoval. Pekne ladená pohodová voľná báseň, no posledný verš vytvorenú harmóniu úplne zničil. No nič, asi si sa dnes ráno dobre necítil. Tak Ti prajem radostný deň, zvládni to do večera. Uvidíme, čo bude "V utorok ráno" :)
"Skrývam sa v tvojom vnútri nahá, na dlani srdce..." - nemyslí sa tu telesná nahota - pre nezainteresovaných :) Je to krásne vyznanie toho, že ten druhý vie o mne všetko, a teda v jeho srdci bývam "nahá", bez masiek a pretvárok, celkom poznaná a nezahalená, bez strachu, otvorená, so srdcom na dlani, je to o dôvernom poznaní autorkinej duše jej milým :) "Chránim dušou, všetko to pekné čo bolo, čo mohlo byť." - minulosť a budúcnosť, chýba prítomnosť, preto sa báseň zdá byť ako snenie, spomienkou alebo túžbou. Len nie asi niečím aktuálnym - alebo len možno nastalo ťažšie obdobie vo vzťahu....v každom prípade, veľa šťastia :)
Tak skúsim aj túto :) Báseň by som rozdelila na 2 časti: prvú by som nazvala Sebareflexia (ako si sa /z/menil počas Tvojho života, také úvahy sú to. Prvá časť končí slovami "staronovej skúsenosti"). Nasleduje úžasný myšlienkový prechod do druhej časti "Hodilas mi povrazy lásky, no zatrpknutý minulom..." - tu sa začína druhá časť, ktorú pomenujem ONA, keď do Tvojho - podľa Teba "arogantného" sveta stúpila ona, Tvoje drahé dievča. "Precitol som nežným bozkom v Edene tvojej náruče" - tu sa začína dej zrýchľovať. Najprv bozk, potom si "uvidel hriešne krásnu Evu..." alúzia na ženskú nahotu. "A ja som ju opäť nechal a vstúpil na pár v/z/dychov do raja jej duše" - tak z toho mi vychádza len jedno, telesné splynutie. Takto som pochopila Tvoju báseň, no môj rozum sa búri a nechce veriť "Zakázanému happy endu", chce sa pridŕžať Tvojich čistých úmyslov, ktoré som našla v Tvojich niekoľkých posledných básňach... Priala by som si, aby "Zakázaný happy end" bola IBA BÁSEŇ...
Povedz mi prosím, akého si vierovyznania a v čo ešte veríš alebo neveríš. To mi viac objasní Tvoj postoj. Ďakujem :)
Pinocchio - drevená hračka, "odpiľovali z nosov" - ašpirácia na klamstvo, po ktorom zakaždým dorastie nos. "Potajmä by si doma odpiľovali z nosov" - zakrývanie a zatĺkanie klamstva. Si presvedčený že všetci klamú a "dal by som za to ruku do ohňa - i tú drevenú" No možno to ani nestihneš urobiť, keď ti podstrčia do domu tie termity a rozožerú Tvoje drevené telo, lebo aj Ty by si bol v "drevenom svete drevenou hračkou" :) Myslím, že som pochopila :)
Odporúčame