Zdá sa, že objektívny rozhodne nie si. Inak by si musel zohľadniť všetky plusy a mínusy.
Zdá sa, že objektívny rozhodne nie si. Inak by si musel zohľadniť všetky plusy a mínusy.
Keby banky fungovali tak ako majú, t.j. keď si klient uloží peniaze do banky, mal by to robiť s vedomím, že banky budú s jeho peniazmi pracovať a tak ich zhodnocovať, pričom budú schopné zarobiť na seba a aj na klienta a poskytnúť mu aspoň 2% úrok. Vtedy by sa dalo našetriť aj na dom za predpokladu, že hospodárstvo krajiny funguje normálne, že nie je vysoká nezamestnanosť, že banky investujú do rozvoja alebo aspoň do údržby, tak by si nikto nemusel brať hypotéku. Ale v súčasnosti je hypotéka len slučkou na krk (kapitalistický podvod) s tým, že nevedno dňa ani hodiny, kedy klienta zaškrtí.
A rast stavebnej výroby? Sám osebe len zvyšuje tlak na infláciu. Hovorí sa o prehrievaní ekonomiky. Aby som ozrejmil, rovnako to fungovalo aj v 30. rokoch za veľkej hospodárskej krízy. Každý, kto sa upísal hypotéke, tá ho zaškrtila. Vyslobodila ho len 2. svetová vojna. Skúste sa poučiť z histórie. Ja som to síce nezažil, ale viem o tom z rozprávania môjho otca a varujem pred ňou aj môjho syna.
Pokrač.
Tvoj príklad so zemepisom by obstál, pokiaľ by sa nehovorilo o všeobecnom vzdelaní. Hlavné mestá v európskych štátoch sa sluší vedieť, ba aj hlavné mestá iných, väčších štátov na iných svetadieloch, aby si nikto nemyslel, že si do školy vôbec nechodil. A že žiaci nevedia pracovať s atlasom? Nuž, obyčajne to nie je chyba školy, ale samotného žiaka. Je totiž nad slnko jasnejšie, že všetky vedomosti sú limitované záujmom. Ak je niekto ignorant, toho nenaučíš ničomu.
Nakoniec Ti musím povedať jedno, že stačí jeden jediný žiak v triede, ktorý nemá o nič záujem (alebo len o daný predmet), aby bol schopný rozbiť celú hodinu. S takým si neporadí žiadny učiteľ a ostatní, ktorých to zaujíma, nedostanú nikdy to, čo by mohli. A to sa týka aj počtu žiakov. Dnes, pri tzv. integrovanom školstve, keď máš v triede rôznych dys-, je vyšší počet žiakov (ako v Tvojom príklade) nezvládnuteľný. Vtedy, keď si Ty chodil do školy bývali takíto žiaci umiestňovaní do osobitných škôl.
Ani pred 60 rokmi, keď som ja chodil na základnú, sa nebolo treba bifľovať. Nemáš pravdu. A čo sa týka zbytočného učiva, ani tu nemáš pravdu. Škola je totiž, alebo lepšie povedané, mala by byť na to, aby poskytla širšie možnosti všetkým žiakom. Predsa osnovy musia zohľadňovať všetky možné potreby a záujmy budúcich absolventov vo všetkých možných odboroch, ktoré by žiakov mohli zaujať, či už na strednej škole alebo aj na vysokej. Predstav si, že by sa žiaci nemuseli naučiť vypočítať obvod kruhu, len preto, že je podľa Teba zbytočné to vedieť, pretože to nikdy dotyčný/-á nebude potrebovať. Ako by mal ten absolvent základnej školy vedieť čo ho zaujíma, keď by sa to neučilo?
Tvoj pohľad je veľmi úzkoprsý.
No tak? Padá vzdelanostná úroveň alebo nie? Vyhol si sa základnému zmyslu môjho vstupu a chytil si sa len príkladu a aj to len za chvost.
Pozri, hranol, ak by sme naozaj chceli zvýšiť vzdelanostnú úroveň obyvateľstva (...ako keby si nevedel, že je nežiaduca...!), malo by sa začať od základov a teda zvýšiť úroveň na všetkých stupňoch škôl. Len príklad z môjho okolia: Zdravotná sestra, ktorá ukončila zdravotnú školu s maturitou v 60. rokoch ovláda ako slovenské tak latinské názvy všetkých možných anatomických útvarov človeka + názvy chorôb. Dnešná vysokoškolsky vzdelaná sestra neovláda zdravotnú nomenklatúru a nevie ani ihlu chytiť do ruky, nie to ešte pomôcť. Bohužiaľ, je to ale príznačné pre všetky odbory.
No a čo sa týka počtu žiakov, ktorý by mal korelovať s počtom detí, to nie je chybou ničoho inšieho, len systému, ktorý v mene servilnosti západu a heslu, že "načo vyrábať, keď sa môže doviezť (len sa nevie za čo)", zlikvidoval všetko pozitívne, čo sa vytvorilo od konca 2. svet. vojny a znížil ochotu plodiť deti ako zámenu za chiméru túžby po mamone.
Prečo vôbec uvažujete o zvyšovaní počtu žiakov v triede? Čím viac žiakov, tým horšia zvládnuteľnosť. Potom by hádam bolo oveľa lepšie, zrušiť všetky školy, učiteľov pustiť k vode a ušetrilo by sa. Slováci by ostali sprostí a mohli by ich cudzinci žmýkať až na smrť. Potom by sa sem tí cudzinci mohli nasťahovať. Táto krajina je pre cudzincov veľmi atraktívna. Bol nám čert dlžen tohoto systému a takých politikov, akých si už 23 rokov kŕmime až osprosteli presne podľa metódy Doris doktora Plzáka.
Otázka stojí napokon takto: Je to naozaj sociálny systém alebo len kamufláž?
Nuž, dingo, to čo píšeš, je vlastne presne ten istý systém, ktorý tu fungoval pred vznikom zdravotných poisťovní, t.j. pred rokom 1990. Takže v Tvojom príspevku máš rozpor. Na jednej strane chceš socialistický systém financovania zdravotníctva a na druhej strane odmietaš vyvlastnenie, o ktorom píšeš ako o komunistickej lúpeži.
A čo sa týka vyvlastnenia ako takého, či vari privatizácia nebola priveľmi sofistikovaným vyvlastnením majetkov alebo vlastníckych komodít nastúpivšími kapitalistickými zlodejmi? Tvrdím, že áno, ale metódy vyvlastnenia siahajú hlboko do staroveku, až na ten spôsob kamufláže a demagogických rečí.
Nie je to žiaden zisk. Ak poisťovňa uloží peniaze do banky, mala by mať z nich úroky, ale pri súčasných úrokových sadzbách a sprostých poplatkoch za správu účtu by to možno nepokrylo platy zamestnancov ani len jednej poisťovne, nie to viacerých.
Nie je to žiaden zisk. Ak poisťovňa uloží peniaze do banky, mala by mať z nich úroky, ale pri súčasných úrokových sadzbách a sprostých poplatkoch za správu účtu by to možno nepokrylo platy zamestnancov ani len jednej poisťovne, nie to viacerých.
Viac poisťovní, viac šéfov, väčšie chápadlá na grule, menej pre pacientov. Stačí jedna poisťovňa, alebo vôbec žiadna a platby lekárom za výkony podľa presne stanovených kritérií. Lekári a pacienti by si to ustrážili. Zdravotný fond pri ministerstve zdravotníctva by to kľudne vyriešil.
Čakám odozvu, ako by sa už len potom kradlo. No áno, ale bola by lepšia kontrola a nekradlo by sa na viacerých frontoch, len na jednom, ktorý by sa dal oveľa ľahšie kontrolovať a akúkoľvek rozkrádačku udusiť už v zárodku. U viacerých poisťovní to nie je možné. No a konkurencia, ktorou sa mnohí oháňajú, že zlepšuje kvalitu poskytovaných služieb je len chiméra.
Bude to skôr tým, že niet peňazí. Tie sú vo vreckách vykorisťovateľov, ktorí si platia politikov, aby vymýšľali zákony na ich, ešte vyššie majetky
Len si nepovedal za akú cenu, za aké čakacie doby a či vôbec za nejakú službu pre pacientov!
Prepáčte, môj príspevok sem nepatrí, patrí k článku o oživení železníc. Aj som ho tam preniesol.
Ja stále tvrdím, že rozdelenie železníc na 3 spoločnosti bola hlúposť na n-tú, kde n sa blíži nekonečnu. Vytvorili sa tri vedenia spoločností a tak riaditelia a zbytoční úradníci si prisvojujú zisk, z čoho je jasné, že niet peňazí na prevádzku. Okrem toho, nákladné vlaky, ktoré zarábali na celú prevádzku už za čias Rakúsko-Uhorska dnes nemajú čo prevážať, lebo prevoz tovaru sa presunul na cesty. Údržba ciest je náročnejšia ako údržba železničného zvršku, prevoz po cestách je drahší lebo sa na jedenkrát prevezie možno len 1/100 toho, čo by previezol vlak, ťahaný jedným rušňom. Dôsledky sú vidieť na každom kroku a na každom cente, ktorý musia obyvatelia tejto zeme zaplatiť.
Ja stále tvrdím, že rozdelenie železníc na 3 spoločnosti bola hlúposť na n-tú, kde n sa blíži nekonečnu. Vytvorili sa tri vedenia spoločností a tak riaditelia a zbytoční úradníci si prisvojujú zisk, z čoho je jasné, že niet peňazí na prevádzku. Okrem toho, nákladné vlaky, ktoré zarábali na celú prevádzku už za čias Rakúsko-Uhorska dnes nemajú čo prevážať, lebo prevoz tovaru sa presunul na cesty. Údržba ciest je náročnejšia ako údržba železničného zvršku, prevoz po cestách je drahší lebo sa na jedenkrát prevezie možno len 1/100 toho, čo by previezol vlak, ťahaný jedným rušňom. Dôsledky sú vidieť na každom kroku a na každom cente, ktorý musia obyvatelia tejto zeme zaplatiť.
Odporúčame