Manžel bielej kobyly už chce vyhlásiť aj núdzový stav. Neviem dokedy nás chce ten šašo otravovať.
Manžel bielej kobyly už chce vyhlásiť aj núdzový stav. Neviem dokedy nás chce ten šašo otravovať.
A na facebooku sa predviedol manžel bielej kobyly trnavský šašo a blázon.
Manželovi bielej kobyly tuším tečú nervy.
Multikultúrne podujatia spojené s multikultúrnym obohatením.
Multi-kulti v praxi. Toto u nás nepotrebujeme.
Vlna migrantov sa v Nemecku samozrejme nezvádla a ani sa zvládnuť nedala, to sú len klamstvá. A najhoršie na tom je že autor týmto svojim výmyslom sám verí, nie je to len profesionálny klamár ale skôr fanatik, ktorý žije vo svojich vlastných predstavách odtrhnutý od reality.
To snáď nie je pravda? Chorý výplod neomarxistu, eurohujera a multikulti fanatika.
O tej Korone sa nehorázne klame. Napríklad teraz som čítal na Novinkách, že nejaký nemecký patológ tvrdil že ľudia ktorí umreli na Covid mali priemerný vek okolo 70 rokov, čo je ľahko vyvrátiteľné klamstvo, keďže podľa ich vlastných oficiálnych a zverejnených údajov malo takmer 90 percent viac než 70 rokov a takmer 70 percent viac než 80 rokov.
"Planéta by mala dokázať zvládnuť pandémiu nového koronavírusu rýchlejšie než za dva roky, ktoré ľudstvo potrebovalo na skrotenie pandémie chrípky z roku 1918"
Aké prekvapenie. Vyhrať nad mediálnou pandémiou je vždy ľahšie než nad skutočnou pandémiou.
V roku 1910 bolo napríklad vo Zvolenskej župe údajne vyše 12 percent Maďarov, kým v roku v roku 1880 to bolo 2,6 % ale ešte v roku 1850 to bolo podľa rakúskych údajov len 163 jedincov. A podľa maďarského štatistu a geografa Eleka Fényesa len 200, zrejme zaokrúhlil skutočné číslo smerom hore. Ale či to bolo 163 alebo 200 bola to len malá hŕstka, ktorá za niekoľko desaťročí vzrástla na 2,6 v roku 1880 a napokon 12,4 % v roku 1910 a po roku 1918 samozrejme prudko klesla. A Banská Bystrica mala mať v roku 1910 údajne maďarskú väčšinu a rovnako aj Zvolen, kým v roku 1850 žilo v Banskej Bystrici len 44 Maďarov.
Jasné v roku 1910. Podľa toho pochybného, úplne neobjektívneho a neraz otvorene sfalšovaného sčítania z roku 1910, teda na úplnom vrchole maďarizácie, kedy sa Maďari zázračne objavili aj tam kde predtým nikdy nežili. A prečo ešte v roku 1910, keď podľa predchádzajúcich sčítaní tu bolo Maďarov podstatne menej. V roku 1910 sa Maďari zázračne objavili aj tak, kde predtým nikdy nežili. A samozrejme ani potom.
Na minci Sv. Štefana bola dnešná Bratislava označená ako Preslava, čo bol s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodný slovanský názov Bratislavy a podľa všetkého aj nemecký názov Pressburg je ponemčená podoba slovanské názvu.
Mimochodom odhaliť tento trápny pamätník veľkomaďarského šovinizmu, brutálnej maďarizácie a pomaďarčovania nemaďraských národov a národností, politiky ktorá priviedla Uhorsku k zániku a Maďarov k Trianonu na sviatok Sv. Štefana, ktorý presadzoval úplne inú politiku je vrcholne trápne. Svätoštefánska idea bola idea multietnického kráľovstva, kráľovstva ktoré bolo národnostne a rečovo pestré a ktoré maďarizácia pochovala.
Bohunice - obec sa prvý krát spomína roku 1229 ako Bohwnycz, v roku 1409 ako Bohunicz,
v roku 1907 - Vágbánya
Dubodiel - obec sa prvý krát spomína roku 1439 ako Dubowy del, v roku 1493 ako Dwbodyel,
v roku 1907 – Trencséntölgyes
Skala, dnes časť obce Skalka nad Váhom – obec sa prvý krát spomína roku 1208 ako Scala,
1907 – Vágsziklás
Brezolupy - obec sa prvý krát spomína roku 1323 ako Brezolup, v roku 1471 ako Brezolwpy, v roku 1907 – Bánnyires
Jablonové - obec sa prvý krát spomína roku 1268 ako Jabluna, neskôr ako Jablonowa (1400), Jablonowe (1405), v roku 1907 – Almásfalu
Horné Hlboké, dnes časť obce Hlboké nad Váhom - obec sa prvý krát spomína roku 1268 ako Hulbuka, neskôr ako Holoboka (1347), Hlwbok (1464), Hlwboke (1467), v roku 1907 – Felsömélyesd
Lietavská Lúčka - obec sa prvý krát spomína roku 1268 ako Luchka, v roku 1907 – Litvamező
Horný Lieskov – zemianska dedina! je doložená v roku 1330 ako duo Leszkouecz, v roku
1907 – Térnádasd, ako vidieť neušetrili ani názov zemianskej dediny, pritom od názvu tej dediny je odvodené aj meno starej zemianskej rodiny Lieskovský, ktorá žije v obci dodnes
Čelkova Lehota – opäť zemianska dedina , doložená v roku 1471 ako Czelkowa Lehota, v roku 1907 – Cselkószabadja
Zliechov - obec sa prvý krát spomína roku 1272 ako Zlieho, v roku 1330 ako Zlechow, Zliecho, v roku 1418 ako Zlechow, 1907 – Zsolt
Kameničany – obec sa spomína už v roku jako Kemenchen a v roku 1324 ako Kemenche, v roku 1379 ako Kameniczan, v roku 1467 ako Kamenichan, v roku 1907 – Köveskő
Horná Poruba - obec sa spomína od roku 1355 ako Poruba, v roku 1907 - Felsőtölgyes
Dubnica nad Váhom - slovanské sídlisko z 10.-11. storočia, obec sa prvý krát spomína roku 1193 ako Dubnicze, v roku 1262 ako Dubnycha, v roku 1493 ako Dubnicza, v roku 1907 – Máriatölgyes
Hrabové – 1 krát v roku 1268 ako Hrabua, v roku 1907 – Rabó
Pokračovanie. Vrchteplá - obec sa prvý krát spomína roku 1431 ako Tepla, v roku 1440 ako Werchtepla, v roku 1495 ako Wrchtepla, 1907 – Felsőhéve
Sverepec – názov podia archaického pomenovania buriny, na území dnešnej obce Sverepec boli objavené slovanské mohyly z 9. storočia, obec sa prvý krát spomína roku v 1327 ako Scerepecz, v roku 1369 ako Suerepech, v roku 1396 ako Zerepecz, v roku Lejtős
Plevník-Drieňové – Plevník sa spomína prvý krát v roku 1354 ako Pleunuk, v roku 1439 ako Plewnyk, v roku 1598 ako Plewnik, v roku 1907 Pelyvás
Drieňové - sa spomína prvý krát v roku 1458 ako Drenow, v roku 1462 ako Drenowe, v roku 1479 ako Drienowe, v roku 1907 ako Vágsomfalu
Lysá pod Makytou - sa spomína prvý krát v roku ako Lyzza, v roku 1475 ako Lyza, v roku 1598 ako Lizza, v roku 1907 - Fehérhalom
Brvnište - spomína sa od roku 1598 ako Brwnisste, 1907 – Boronás
Horná Poruba - obec sa spomína od roku 1355 ako Poruba, v roku 1907 - Felsőtölgyes
K tomu aké názvy sú na tom trápnom pamätníku. Niekoľko príkladov dosť brutálneho pomaďarčovania obcí v Trenčianskej župe v roku 1907 v čase vrcholiacej maďarizácie, kedy boli brutálne pomaďarčené historické slovanské a slovenské názvy slovenských obcí. Podotýkam, že takéto prípady neboli len v Trenčianskej župe, ale aj vo viacerých ďalších župách:
Dolná Breznica – obec sa prvý krát spomína roku 1388 ako Breznycze, v roku 1907 – Alsónyiresd
Zubák - obec sa prvý krát spomína roku 1471 ako Zwbaky a v roku 1475 ako Zwbak,1907 – Trencsénfogas
Pružina - nálezmi datovaná do 11.-12. storočia. obec sa prvý krát spomína roku 1272 ako Prusina, doložená je z roku 1330 ako Prusinna, Prusina, z roku 1364 ako Pruzina, 1907 – Barosháza
Domaniža - slovanské sídlisko z 11.-12. storočia, obec sa prvý krát spomína v roku 1268 ako Domanysa, v roku 1907 - Demény
Kostolec - obec sa prvý krát spomína roku 1431 ako Kostelec, 1907 – Kosfalu
akých 850 000 Maďarov po vojne? Tých 850 000 Maďarov tu mohlo byť akurát podľa toho pochybného, úplne neobjektívneho a neraz otvorene sfalšovaného sčítania z roku 1910, teda na úplnom vrchole maďarizácie, kedy sa Maďari zázračne objavili aj tam kde predtým nikdy nežili.
Slováci nikdy nežili v dnešnom Hurbanove? Určite? Tak prečo Stará Ďala (dnešné Hurbanovo) v 18-tom storočí väčšinovo slovenská. Mimochodom nebolo to mesto ale dedina.
Na tom vrchole trápnom Orbánovom pamätníku je veľa miest a obcí, ktoré nikdy nemali maďarské názvy, teda ak nerátam vymyslené, umelené názvy, ktoré dostali na vrchole maďarizácier, hlavne v roku 1907. A v ktorých Maďari nikdy nežili. Vo väčšine obcí a miest na Slovensku hlavne v severnejších oblastiach nežili Maďari nikdy a keď tak len na vrchole maďarizácie, pričom väčšina z nich boli len pomaďarčení Slováci, ktorí sa po roku 1918 opäť poslovenčili.
Odporúčame