Superstar a X-faktor – príklady idiotizácie kultúry
"Dnes má každá generácia svoju vlastnú hudbu, nezrozumiteľnú tej predošlej a nezaujímavú pre tú nasledujúcu."
To je pravda len čiastočne. Britské a americké rockové legendy 60-tych, 70-tych, 80-tych rokov sú stále zaujímavé aj pre veľkú časť dnešnej mladej generácie, ale na druhej starne slovenské repeťácke sracky v podaní Dušana Grúňa alebo Karola Konárika a podobných "umelcov" sú dnes fakt zaujímavé už len pre dôchodcov a ani to nie všetkých a to úplne pochopiteľne. Hudba v štýle Repete, lepšie povedané slovenský socialistický popík normalizačných 70-tych rokov v podaní Duchoňa, Grúňa, Konárika atď. bol úplne nemoderný už v čase svojho vzniku. Rovnako ako český Kája. Na západe sa v tom čase hrala už úplne iná hudba a aj časť vtedajšej mládeže u nás počúvala aj napriek snahám režimu západnú hudbu a nie Duchoňa a Grúňa. Prípadne českého Káju. Tak je celkom pochopiteľné že hudba, ktorá bola zúfalo nemoderná už v 70-tych rokoch medzitým zastarala ešte viac.