Prajem prekrásne, hoci trochu mokré ráno :o)) No a už to neplatí. Tento príspevok už píšem 2 hodiny :o)), takže ešte raz prajem už krásny deň všetkým Pravďákom. Popravde, už som aj zabudol, čo som vlastne chcel pôvodne napísať :o)). Aha, čo by som chcel vrátiť z detstva, mladosti? No hlavne tú bezstarostnosť - nie len detí, ale aj rodičov o ne. Pred nedávnom mi prišiel jeden z tých neustále kolujúcich e-mailov (už mi prišiel asi 10 krát) s obsahom asi, čo všetko sme nemali alebo "mali" a napriek tomu sme tú krutú a ťažkú dobu prežili a sme tu: Nemali sme mobil, počítače, PS, ale mali sme skutočných priateľov, ktorých sme navštevovali a zvonili pri dveriach domu aj niekoľko krát, či už prišli. A keď nie, išli sme k druhému. Hrali sme futbal, hokej, tenis..., schovávačku a nebolo nás od rána do večera (počas šk. roku od návratu zo školy :o)) ) a rodičia sa nemuseli báť kde sme a čo robíme. Prišli sme s modrinami, odreninami, monoklami..., ale prežili sme to!!! ... pokračovanie:


