Ďakujem, nakoľko som tu relatívne "primladý", tak začínam si zvykať - nie je tu sám.
Ale pripomenula si mi niektorý iný článok, kde som sa dotkol skrytého nebezpečenstva 2 pojmov, a to =zásluhovosť a nárokovateľnosť=. Ľudská fyzičnosť/telesnosť čiže materiálna stránka veľmi rada víta aj tak nenápadné =ocenenie=, ktoré si stručne uviedla - ale - tak v duchovnej rovine bytia (ale napríklad aj tvorcovia umenia alebo komunikácie) keď niečo niekto v nejakej situácii činí a je v súlade s bohom alias so svojím najvnútornejším vnútrom - tak totálne si nepripúšťa myšlienky na zásluhu či nárok (a je jedno či ide o peniaze, uznanie, chválu, prípadne súlad s bohom) - a to je OK. Až následne, s odstupom môže dôjsť k akémusi uvedomeniu. Vtedy je to fajn. Akonáhle toto urobí tenktorý v tom aktuálnom čine, svedčí to o tienistom či temnotnom pseudopunci - moja prvá reakcia po napísaní bola vysoko kritická - vari som sa fakticky zbláznil? Dnes sa otvoriť s úprimnosťou a naplno?
Klobúk dole pred ďalšími