Tretia poznámka: áno, zdá sa to v dnešnej dobe takmer ako šialenstvo – ak má jeden jedine odpustiť druhému jedincovi, tak dotyčný „hriešnik“ zároveň musí uznať svoju vinu a súčasne poprosiť/požiadať o odpustenie, čoho aspoň minimálna ľútosť je súčasťou. Je to doslova kruté a kto to zažil, je to zrealizovateľné a dá sa to, zažil som to na svojej koži (skúsenostne) tak v pozícii toho, kto prosí ako aj toho, kto odpúšťa. Značne rozšírená prax súčasnosti? Nikto toto nechce a je jedno, či sa bojí, či nevie, či sú také zábrany alebo čokoľvek – súvislosť s mnohými kriminálkami aj detektívkami bola idea nemenovaného autora - - - ľudia do posledného okamihu a do poslednej možnosti zatĺkajú svoje viny, kým nevyčerpajú všetky šance zamlčať, nepriznať, neurobiť v smere „očistenia sa“ ani „ň“...