Keď molekulárny biológ Francis Collins komentoval tvrdenia, že stvoriteľské dni trvali len 24 doslovných hodín, podotkol: „Kreacionizmus uškodil úprimnému ponímaniu viery viac než čokoľvek iné v modernej histórii.“
Keď molekulárny biológ Francis Collins komentoval tvrdenia, že stvoriteľské dni trvali len 24 doslovných hodín, podotkol: „Kreacionizmus uškodil úprimnému ponímaniu viery viac než čokoľvek iné v modernej histórii.“
Niektorí fundamentalisti tvrdia, že kreacionizmus vysvetľuje predľudskú históriu správnejšie ako evolúcia. Presadzujú názor, že celý hmotný svet bol vytvorený len za šesť 24-hodinových dní niekedy pred 6 000 až 10 000 rokmi. Ale tým podporujú nebiblické učenie, ktoré je dôvodom, prečo sa Biblii mnohí vysmievajú.
Ak sa má uviesť veda a Biblia do súladu, musíme nechať prehovoriť samotné fakty, čím sa vyhneme dohadom a špekuláciám, a skúmať, ako sa tieto fakty navzájom podporujú a dopĺňajú.
Ako radil biblický pisateľ Pavol, potrebujeme zamietnuť ‚rozpory, ktoré sa falošne nazývajú „poznaním“‘. (1. Timotejovi 6:20)..
No čo sa týka poznania všeobecne, potrebujeme vynaložiť vážne úsilie na to, aby sme rozlíšili medzi faktom a špekuláciou, medzi skutočnosťou a podvodom — ako vo vede, tak i v náboženstve.
The Daily Telegraph, Londýn, 26. mája 1999:
"Veda a náboženstvo sa už viac nepovažujú za nezlučiteľné.“
Niektorí vedci, aby sa mohli ďalej pridržiavať chybných domnienok, radšej svojvoľne ignorujú rozsiahly výskum iných vedcov, ktorí vyvracajú teoretické základy ich teórií o pôvode života!
Biblia pomáha nielen nájsť odpoveď na otázku, či existuje Boh. Zjavuje nám tiež jeho osobné meno, opisuje jeho osobnosť a hovorí, ako prejavoval záujem o ľudstvo počas rokov.
Na rozdiel od toho, čo tvrdia fundamentalisti, Genezis neučí, že vesmír vrátane našej planéty a všetkého živého na nej bol vytvorený za krátky čas v pomerne nedávnej minulosti.
Podľa biblického opisu je zjavne možné, že niektoré hlavné udalosti jednotlivých „dní“, čiže stvoriteľských období, nastali postupne, nie naraz, a že pokračovali aj v nasledujúcich stvoriteľských „dňoch“.
V správe zaznamenanej v Genezis sa navyše uvádza, že v piaty „deň“, kým sa atmosféra stále prečisťovala, začali sa objavovať lietajúce tvory — vrátane hmyzu a blanokrídlych tvorov. Z Biblie sa však dozvedáme, že ešte aj v šiestom „dni“ Boh „tvoril zo zeme každé divé poľné zviera a každého nebeského lietajúceho tvora“. — 1. Mojžišova 2:19.
V druhý „deň“ sa atmosféra zjavne ďalej prečisťovala, čím vznikol priestor medzi hustými oblakmi hore a oceánom dolu. Na štvrtý „deň“ sa už prečistila natoľko, že „v nebeskom priestore“ sa ukázalo slnko a mesiac. (1. Mojžišova 1:14–16) Inými slovami, z pohľadu pozemského pozorovateľa sa slnko a mesiac stali viditeľnými. Toto všetko prebehlo postupne.
Po dôkladnom rozbore správy v Genezis je možné pochopiť, že udalosti, ktoré sa začali v jeden „deň“, pokračovali aj v ďalšom dni alebo viacerých nasledujúcich dňoch. Napríklad ešte pred začiatkom prvého stvoriteľského „dňa“ svetlo zo slnka, ktoré už existovalo, nemohlo prenikať na povrch zeme, možno pre husté oblaky. (Jób 38:9) V prvý „deň“ začala táto prekážka miznúť, čo umožňovalo, aby do atmosféry prenikalo difúzne svetlo...
Mojžiš napísal svoju správu v hebrejčine a písal ju z pohľadu pozemského pozorovateľa. Tieto dve skutočnosti a poznatok, že vesmír existoval pred začiatkom stvoriteľských období, čiže „dní“, pomáhajú odstrániť mnoho rozporov súvisiacich so správou o stvorení.
MNOHÍ tvrdia, že veda vyvracia biblickú správu o stvorení. Ale rozpor v skutočnosti nie je medzi vedou a Bibliou, ale medzi vedou a názormi takzvaných kresťanských fundamentalistov.
Známy fyzik Richard Feynman poukázal na inú stránku vedeckej poctivosti. V jednom promočnom prejave hovoril o „špecifickej, vyššej forme poctivosti“, ktorá si podľa neho zo strany vedcov vyžaduje ‚vyvinúť zvláštne úsilie, aby ukázali, v čom sa môžu mýliť‘. Dodal: „To je určite naša zodpovednosť ako vedcov voči iným vedcom a myslím, že aj voči laikom.“
Napríklad geofyzik John R. Baumgardner poznamenáva:
„Ako sa môže nejaký vedec so zmyslom pre poctivosť odvolávať na náhodnú zhodu okolností ako na vysvetlenie zložitosti, akú vidíme v živých systémoch, keď táto pravdepodobnosť je taká nepredstaviteľne malá? Trvať na takomto vysvetlení a pritom poznať tieto čísla je podľa mojej mienky vážnym priestupkom proti vedeckej poctivosti.“
Napríklad geofyzik John R. Baumgardner poznamenáva:
„Ako sa môže nejaký vedec so zmyslom pre poctivosť odvolávať na náhodnú zhodu okolností ako na vysvetlenie zložitosti, akú vidíme v živých systémoch, keď táto pravdepodobnosť je taká nepredstaviteľne malá? Trvať na takomto vysvetlení a pritom poznať tieto čísla je podľa mojej mienky vážnym priestupkom proti vedeckej poctivosti.“
Jehova túži vzkriesiť ľudí. Z Biblie jasne vidíme, čo Jehova cíti v spojitosti so vzkriesením. Zamysli sa napríklad nad nasledujúcimi inšpirovanými slovami verného Jóba: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť? Po všetky dni svojej nútenej služby budem čakať, kým príde moja úľava. Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:14, 15) Čo znamenajú tieto slová?
No ešte skôr sa mali udiať iné vzkriesenia. Ako prvý musel byť vzkriesený Ježiš Kristus, aby v náš prospech predložil hodnotu svojej obete Bohu. Ježiš zomrel a bol vzkriesený v roku 33 n. l.
Odporúčame