Znázornenie 2:
Keby zlodej povedal, že neverí tomu, čo sa píše v zákone, stal by sa preto nevinným?
Znázornenie 2:
Keby zlodej povedal, že neverí tomu, čo sa píše v zákone, stal by sa preto nevinným?
Znázorneni 1:
Keby chorý človek rozbil teplomer, dokazovalo by to, že nemá horúčku?
Jób 5:6
"Lebo nie z holého prachu vychádza to, čo škodí, a z holej zeme nevyklíčia strasti."
Stvorenie:
Definícia:
Stvorenie, tak ako je vysvetlené v Biblii, znamená, že Všemohúci Boh naprojektoval a uviedol do existencie vesmír vrátane iných duchovných osôb a všetkých základných druhov života na zemi.
Je v tomto modernom, vedeckom svete rozumné veriť v stvorenie?
„Prírodné zákony vesmíru sú také presné, že pre nás nie je problém postaviť kozmickú loď, ktorá doletí na Mesiac, a let môžeme načasovať s presnosťou na zlomok sekundy. Tieto zákony musel niekto stanoviť.“ — Citované podľa Wernhera von Brauna, ktorý mal veľký podiel na vyslaní amerických kozmonautov na Mesiac.
Ak budeme prejavovať vieru v Ježiša, stane sa naším „večným Otcom“ i naším „Záchrancom“. Keď bude Vládcom v Kráľovstve svojho Otca, jeho kniežacia vláda bude úžasná. Preskúmajme teraz, aký bude život pod touto vládou a kedy môžeme očakávať uskutočnenie sľúbených veľkých požehnaní. — Lukáš 2:8–11.
Bolo celé hmotné stvorenie vykonané len za šesť dní niekedy v uplynulých 6000 až 10 000 rokoch?
Skutočnosti takémuto záveru odporujú: 1. Za jasnej noci môžeme na severnej pologuli vidieť svetlo z hmloviny v Androméde. Aby sa toto svetlo dostalo na Zem, trvá asi 2 000 000 rokov, čo naznačuje, že vesmír musí mať najmenej milióny rokov. 2. Konečné produkty rádioaktívneho rozpadu v horninách v zemi potvrdzujú, že niektoré horninové útvary sú miliardy rokov neporušené.
Čo si o tom myslíte vy? Veríte tomu, že Adam a Eva boli skutoční ľudia? Existujú nejaké dôkazy, ktoré by naznačovali, že naozaj žili? Na druhej strane, k čomu to vedie, ak človek správu z 1. Mojžišovej zavrhne s tým, že je to len mýtus?
Teda ako si môžeme ‚vyvoliť život‘? Tak, že využijeme úžasný dar slobodnej vôle na to, aby sme ukázali Jehovovi, že ho milujeme, a tak, že stále budeme robiť v službe všetko, čo môžeme, kým nám to Jehova umožňuje. Veď ako vyhlásil Mojžiš, Jehova „je tvojím životom a dĺžkou tvojich dní“. — 5. Mojžišova 30:19, 20.
„UROBME človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby.“ Tento Boží výrok je zaznamenaný v prvej kapitole Biblie. Nato „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz,“ uvádza 1. Mojžišova 1:26, 27. Prvý človek sa teda líšil od všetkých ostatných tvorov na zemi. Bol podobný svojmu Stvoriteľovi — bol schopný odzrkadľovať Boží spôsob uvažovania i jeho spôsob prejavovania lásky, spravodlivosti, múdrosti a moci...
V októbri 2002 našej mladšej dcére zistili rakovinu. Liečba bola ťažká, znamenala dve operácie, chemoterapiu a rádioterapiu. V tom čase sme urobili všetko, aby sme dodržali biblický príkaz zdržiavať sa krvi. Nebolo to ľahké, pretože v Litve sa krv podáva takmer všetkým deťom, ktoré chodia na chemoterapiu. Článok „Prijal som Boží názor na krv“ nás posilnil, aby sme si udržali Jehovov pohľad na vec. A teraz je naša dcéra v období remisie.
M. a S. D., Litva
Transfúzie krvi:
Som lekár a evanjelista celým časom. A som Vám veľmi vďačný za to, že ste uverejnili príbeh Jasušiho Aizawu pod názvom „Prijal som Boží názor na krv“. (8. decembra 2003) Mal veľmi podobnú skúsenosť ako ja, pretože aj ja som sa musel naučiť dávať v živote medicínu na druhé miesto. Možno sa s bratom Aizawom stretnem v Božom novom svete, kde ako lekári zostaneme bez práce, pretože potom už žiadni lekári nebudú potrební!
A. S., Ekvádor
V roku 1900 rakúsky patológ Karl Landsteiner odhalil existenciu krvných skupín a zistil, že jedna krvná skupina nie je vždy zlučiteľná s inou skupinou. Nie div, že v minulosti s. 5sa toľko transfúzií skončilo tragicky! Teraz sa to dalo zmeniť jednoducho tak, že sa zaistilo, aby krvná skupina darcu bola zlučiteľná s krvnou skupinou príjemcu. Na základe týchto poznatkov lekári opäť nadobudli dôveru v transfúzie — a to práve pred prvou svetovou vojnou.
Krvné transfúzie a vojna
Počas prvej svetovej vojny boli zraneným vojakom hojne podávané transfúzie. Samozrejme, krv sa rýchlo zráža a kedysi by bolo celkom nemožné prepraviť ju na bojisko. Ale začiatkom 20. storočia Dr. Richard Lewisohn z newyorskej nemocnice Mount Sinai Hospital uskutočnil úspešné pokusy s protizrážavým činidlom nátriumcitrátom. Tento vzrušujúci objav považovali niektorí lekári za zázrak. „Bolo to takmer, akoby sme slnko donútili zastaviť sa,“ napísal Dr. Bertram M. Bernheim, významný lekár tej doby.
Potom, v roku 1878, francúzsky lekár Georges Hayem vyrobil zdokonalený fyziologický roztok, ktorý mohol podľa neho slúžiť ako náhrada za krv. Na rozdiel od krvi tento roztok nemal žiadne vedľajšie účinky, nezrážal sa a ľahko sa prepravoval. Hayemov roztok sa, pochopiteľne, začal používať vo veľkom rozsahu. Je však zvláštne, že onedlho si krv opäť získala priazeň lekárov. Prečo?
Ale v roku 1873 poľský lekár F. Gesellius spomalil návrat transfúzií hrozivým zistením: Viac ako polovica prípadov podania transfúzie sa skončila smrťou. Keď sa to dozvedeli významní lekári, začali túto metódu verejne odsudzovať. Popularita transfúzií opäť klesla.
Prvé riziká
V 19. storočí sa krvné transfúzie opäť objavili na scéne. O ich návrat sa postaral anglický pôrodník James Blundell. Tento lekár, ktorý používal vylepšené metódy a zdokonalené nástroje — a tvrdil, že použiť možno iba ľudskú krv —, postavil krvné transfúzie opäť do centra pozornosti.
Hoci neskôr sa došlo k záveru, že Mauroy zomrel v skutočnosti na otravu arzénom, Denisove experimenty so zvieracou krvou vyvolali vo Francúzsku ostrú polemiku. Nakoniec bol v roku 1670 tento liečebný postup zakázaný. Časom urobil rovnaký krok aj anglický parlament a dokonca aj pápež. Transfúzie krvi na ďalších 150 rokov upadli do zabudnutia.
V ZIME roku 1667 priviedli k Jeanovi-Baptistovi Denisovi, významnému lekárovi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., násilníckeho pomäteného muža Antoina Mauroya. Denis mal na Mauroyovo šialenstvo ideálny „liek“ — transfúziu teľacej krvi, ktorá mala mať na pacienta údajne upokojujúci účinok. Ale u Mauroya sa situácia vyvinula inak. Po druhej transfúzii sa jeho stav síce zlepšil, no čoskoro opäť prepadol šialenstvu a zakrátko zomrel.
Krvné transfúzie — dlhá, rozporuplná história
„Keby červené krvinky boli dnes novým liekom, bolo by veľmi ťažké získať povolenie na jeho používanie.“ — Dr. Jeffrey McCullough.
Odporúčame