Páčilo sa mi to vysvetlenie:
"To znamená, aby služby, ktoré od nich úradné osoby oprávnene vyžadovali, konali bez rozhorčenia."
Páčilo sa mi to vysvetlenie:
"To znamená, aby služby, ktoré od nich úradné osoby oprávnene vyžadovali, konali bez rozhorčenia."
Bolo povedané: ak chceš zistiť charakter človeka, daj mu moc...!
Niet historického záznamu, žeby sa niekedy praví Kresťania búrili proti vládnym autoritám...
Jeden prieskum, ktorý sa uskutočnil vo vyše 1400 firmách, odhalil, že väčšina zamestnávateľov „uviedla čestnosť a bezúhonnosť ako vlastnosti, ktoré na nich u uchádzačov o zamestnanie najviac zapôsobia“. Je zrejmé, že keď je niekto čestný, svojmu zamestnávateľovi nekradne peniaze ani materiál. Znamená to tiež, že ho neokráda ani o čas. Z jednej štúdie, ktorú viedla istá zamestnávateľská agentúra, vyplynulo, že zamestnanci týždenne okradli svojich zamestnávateľov v priemere o 4 hodiny a 15 minút pracovného času. Okrem iného títo ľudia mali vo zvyku chodiť do práce neskoro, odchádzať z nej skôr a počas pracovného času sa zbytočne rozprávať s inými zamestnancami.
Spôsob správania sa v Kresťanskom zboru je "teokratický" - 1Kor. 11:3.
Keď dostanete nejakú úlohu, pamätajte na Ježišovu múdru radu: „Ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ (Matúš 5:41) Ježiš hovoril o vládnej autorite, ale táto zásada určite platí aj na pracovisku. Ak získate povesť snaživého pracovníka — ktorý je ochotný prejsť aj obraznú míľu navyše —, oveľa skôr si udržíte svoje zamestnanie. Samozrejme, existujú hranice toho, čo od vás môže zamestnávateľ oprávnene žiadať. Ježiš povedal, aby sme dávali „cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu“. (Matúš 22:21) Ježiš tu v podstate naznačil, že ľuďom s autoritou by sme nemali dovoliť, aby zasahovali do dôležitejších vecí, ako je napríklad uctievanie Boha.
Podľa rímskeho zákona buriči si zasluhovali trest smrti. Barabáš bol jeden z takých buričov proti Rímu...
Neochota ľudí v tomto svete je znakom skutočného otroctva...
Napriek tak jasným princípom väčšina obyvateľov v "kresťanských" krajinách neustále reptá...
Ľudia už získali mnoho poznatkov o zákonoch, ktoré riadia hmotný vesmír, ale väčšina vedcov ochotne uznáva, že je ešte veľa toho, čo nevieme. Nové objavy znovu a znovu vedú vedcov k tomu, aby prehodnotili svoje teórie o fungovaní vesmíru. Dokázali nové vedecké objavy, že spomínaná otázka, ktorú položil Boh Jóbovi, už nie je aktuálna? Alebo pokrok v poznaní v skutočnosti dokazuje, že Autorom „zákonov nebies“ je Jehova?
„VYZNÁŠ sa ty azda v zákonoch nebies?“ (Jób 38:33, Katolícky preklad, 1991) Túto otázku položil Boh svojmu utrápenému služobníkovi Jóbovi, aby mu pomohol pochopiť, ako málo ľudia v skutočnosti vedia v porovnaní s neobmedzenou múdrosťou, ktorú má On ako Stvoriteľ. Čo si myslíte o tomto porovnaní?
Už milióny ľudí sa osobne presvedčili, že Biblia je vskutku spoľahlivým a hodnoverným zdrojom praktickej múdrosti.
Biblia - Presná a praktická
Keď budete Bibliu dôkladne skúmať, nájdete veľa dôkazov o tom, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“.* (2. Timotejovi 3:16, 17) Napríklad v Biblii je mnoho podrobných proroctiev. O ich splnení svedčia dejiny. (Izaiáš 13:19, 20; Daniel 8:3–8, 20–22; Micheáš 5:2) A hoci Biblia nie je vedeckou učebnicou, je vedecky presná. Niektoré fakty o prírode a zdraví boli do nej zapísané tisíce rokov predtým, ako k nim dospeli vedci. — 3. Mojžišova 11:27, 28, 32, 33; Izaiáš 40:22.
Historická presnosť. Od najstarších čias Židia uznávali kanonické knihy Hebrejských písiem za inšpirované a za úplne dôveryhodné dokumenty. Preto sa v Dávidovej dobe udalosti zaznamenané od 1. Mojžišovej po 1. Samuelovu považovali za úplne pravdivé dejiny národa a Božieho zaobchádzania s ním. Dôkazom toho je 78. žalm, ktorý sa zmieňuje o vyše 35 podrobnostiach z týchto dejín.
Apoštol Peter dosvedčil, že Boží proroci boli vedení svätým duchom. Kráľ Dávid napísal: „Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ (2. Sam. 23:2) Proroci vďačili za svoje výroky Jehovovi. Mojžiš varoval, aby k svätým výrokom od Jehovu nikto nič nepridával, ani nič z nich neuberal. Peter považoval Pavlove spisy za inšpirované a Júda zrejme citoval Petrov výrok ako inšpirovanú autoritu. A nakoniec, Ján, pisateľ Zjavenia, písal pod vedením Božieho ducha a varoval, že každý, kto by niečo pridal k tomuto prorockému zjaveniu, alebo by niečo ubral, bude sa s. 338zodpovedať nie človeku, ale priamo Bohu. — 1. Petra 1:10–12; 2. Petra 1:19–21; 5. Mojž. 4:2; 2. Petra 3:15, 16; Júda 17, 18; Zjav. 1:1, 10; 21:5; 22:18, 19.
Odporúčame