Revolúcie prinášajú častokrát väčšie škody ako vojny. Jedným z takýchto príkladom je aj rok 1989. Na povrch a k moci sa dostali vlastizradcovia, zlodeji a podvodníci. Plebs naletel a ťažko za to trpí. Trpieť budeme ďalšie desaťročia. Je na čase si znovu pripomenúť Sama Chalúpku. Hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. Zahraničná politika si okrem iného vyžaduje dokonale poznať históriu. Objektívnu, nie poprekrúcanú. Bez životných skúseností je ťažko posudzovať kto manipuluje a kto konštatuje. Žiaľ, Cséfalvayová mi pripomína porekadlo, koho chleba ješ, toho pieseň spievaj. Je to len jeden z ďalších otrokov. Je len ďalším príkladom toho, že vzdelanie nemusí byť znakom inteligencie. Ďalší bratislavský bojovník proti, nie za niečo.