Tendenčný článok. Samozrejme, som rada, že je tu aj Smer.
Tendenčný článok. Samozrejme, som rada, že je tu aj Smer.
Nezostáva nič iné, len týchto provizórnych ignorovať. Ja už ignorujem.
Je mi ľúto.
Stretávam mnohých lekárov, ktorí vyšetrujú bez rúšok. Zdravotné sestry detto. Vraj sú očkovaní, tak nepotrebujú... V ProCare napríklad sedí povinne zarúškovaný pacient, pardon, klient, oproti doktorovi bez handry. Krv potom odoberá rovnako voľná sestrička...
Niekto ešte nepochopil, že sa tu hrá nečestná a trápna komédia?
A áno, sama si dávam rúško, keď mám sople, alebo keď ich má niekto vedľa mňa v autobuse, ale nedbá.
Ak už ležíš v narkóze na operačnom stole, neskontroluješ.
Môj otec v detstve prekonal obrnu. Jedna noha mu odumrela, celý život silno kríval a mal bolesti. Musel nosiť ortopedickú obuv. Napriek tomu veľa v živote dosiahol.
Želám viac nádeje. Každé malé zlepšenie stavu je dobré. Dojala ma tá jasná vzájomná láska otca a syna.
V takom bratislavskom autobuse je problém už vstať a dostať sa k tlačidlu pred zastávkou, keďže vodiči práve vtedy strmo brzdia po predchádzajúcej pretekárskej akcii. Menej zastavení, viac rýchlosti! Dnes som teda riadne tŕpla, či nezletím aj s palicou. Navyše nejaká žena dookola ohlasuje nové pravidlá zastavovania. Blbosť na druhú a návrat do 90. rokov.
Ja som bola dnes s rúškom na magnetickej rezonancii, čo je aj bez toho desivé vyšetrenie. No trošku som švindľovala...
Akože málokto? Doteraz si myslíme(e), že to bolo najväčšie s.v.instvo vlády a prezidentky voči národu.
Načo to teraz opäť vytiahli? Cui bono?
Poznala som aj Gabriela Levického, ktorého vraj Budaj udal. Gabriel bol pekný kvietok a klamal, až sa prášilo...
Predbehol si ma.
Odporúčame