Ak má niekto chuť upratovať, v mojej pivnici je toho dosť...
Ak má niekto chuť upratovať, v mojej pivnici je toho dosť...
Ja som ani nevedela, kto ma po úraze operoval... Dozvedela som sa to až o dva mesiace, keď som sa chcela objednať na kontrolu.
Priznávam sa však, že som občas mala protekciu vďaka známostiam (napríkla som pracovala s lekárkinou sestrou).
Ak som niekedy niečo lekárovi dala, tak len z vďaky za to, čo už dobre urobil. Nikdy nie peniaze, ale napríklad kvety, knižku, CD...
Majú "enormný" záujem, a chcú zadarmo voziť pacientov? Zvláštne...
Človek by mal mať právo hocikedy meniť strih, dĺžku či farbu vlasov. Bez komentárov. Mňa v práci vyslovene šikanovali otázkami a nevyžiadanými pripomienkami ohľadom mojich vlasov, v tom čase nádherných...
Mala som dvanásť rokov. Rodičia boli tuším na liečení, každý inde, staršia sestra spala u kamarátky, doma sme boli len ja a stará mama. Tá ma tiež zobudila o štvrtej ráno s plačom, že "Rusi prišli", a poslala ma na Suché mýto kúpiť zemiaky. Tam už stál dlhý rad pred zelovocom, vlastne iba jeho pivnicou, kde sa mali prideľovať krumple. Len v určitom množstve, aby chytráci všetko hneď nevykúpili. Viacerí sme posedávali na zemi, driemali, čakali, kým otvoria. Keď som konečne prichádzala na rad, vystriedal ma deduško. Spolu sme sa vrátili domov. Po Mudroňovej v susedstve našej uličky rachotili tanky. So sestrou sme v najbližších dňoch vláčili domov a rozhadzovali po okolí letáky, s bandou písali Mor ho! na kasárne. Medzitým sa vrátili domov rodičia, otec nám letáky zhabal, nakričal, sestra aj jednu schytala... Bál sa o nás. Sám sa snažil čo najviac zistiť, no upokojiť rodinu. Nalepené na dedovom rádiu sme však počúvali, čo sa dalo. Mama bola najmä užialená. Dospela som aj žensky...
Keď niekoho pozvem, je to potom okupácia? Či len niekedy?
Prečo si takto nenávistne nepripomíname okupáciu zo strany Nemcov a spoí.? Umrelo predsa neporovnateľne viac ľudí. Rozbili náš spoločný štát s Čechmi. A čo sa má čo český minister vyjadrovať na tému roka 1968 v Pravde? Veď ani vtedy nežil.
Iné je, čo produkuje denník, a iné, čo novinári môžu písať.
Vraj "dokázali sme predbehnúť Rumunsko". Tigeu.
Hocijakú špinavosť naplánujú.
Nebola "sovietska" okupácia, išlo o krajiny Varšavskej zmluvy. Niečo ako NATO...
Keby dnes dali jednoduchú vec Jednoducho Mária, aj tá by prekonávala rekordy.
Aj ja som dnes rozmýšľala, či Slovensko napokon nepotrebuje kuratelu...
Nadávanie dnešných politikov voličom mi pripomína rodinu s pubertiakmi: sú bezočiví, neúctiví k rodičom, z ktorých peňazí žijú.
Aj v inej vojne by Slovensko bolo prehralo, keby sa nespamätalo Slovenským národným povstaním.
Ďakujem za pravdu článku.
Toto kto písal?
Nevie byť sám - ako v elánovskej pesničke s textom Borisa Filana.
Už tu pre mňa málokto zostal.
My sme ako deti nesmeli také maľovať...
Odporúčame