Ani mne nedajú spať tieto otázky.
No, nič som sa nedozvedela.
Možno aj ten, kto túto údajnosť vypustil, ju má alebo bude mať.
Ľudia, nečítajte noviny.
To je na zmrzlinu.
Chcú pomôcť tým, ktorých zbedačili.
Najmä to boli najťažšie roky nás nemajetných.
Nie je dôležitý Matovičov slovník, ale to, že ho ešte stále môže používať a špiniť najvyšší zákonodarný zbor.
Idem dnes domov so štyrmi taškami, v jednej proso, a čo nevidím? Na úzkej plošinke suterénneho vchodu do nášho dvanásťposchodového paneláka stojí určite niekto zo zahraničia a s početnou batožinou: kufor, tašky, dve škatule... Ani dieťa by popri ňom neprekĺzlo - a ja som síce štíhla, ale dospelá a otaškovaná. Našťastie sa spamätal a zbehol po schodíkoch dolu. Bol mierne nervózny, stále sa pokúšal dozvoniť na domových zvončekoch alebo dotelefonovať komusi, kto ho mal zrejme čakať. Keď som si otvorila bránku magnetickým kľúčom, naše pohľady sa stretli. Pekný kučeravý chlapec ako z ebenu. Na okamih sa naklonil smerom ku mne, akoby chcel niečo povedať. Keby sa ozval, keby nemal toľko bagáže... Lenže u nás v paneláku sa eviduje podľa kľúča, kto kedy vchádza; ten je zodpovedný aj za to, že niekoho, kto tu nebýva, vpustil do domu. Tak som sa s povzdychom predrala cez chlapcovu batožinu a brano zavrelo samo.
Ďalšie mačky a psy už skutočne nepotrebujeme.
Za to, že sa aj ich prezident trepal na Ukrajinu ukazovať solidaritu s Ukrajincami.
Odporúčame