Nezaujíma ma, čo uverejňuje The Washington Post.
Nezaujíma ma, čo uverejňuje The Washington Post.
Prví veľkí vojaci sú na Slovensku. Prichádzajú na americké cvičenie.
Drahšie potraviny a nergie budú tak či tak. Každý deň nejaké intrigy!
Oni si aj tak myslia, že idú do Slovinska. Teda do Juhoslávie...
16. február je predsa každý rok.
V Juhoslávii boli veľké ekonomické rozdiely - medzi jednotlivými krajinami a časťami. Medzi mestom a vidiekom. Panoval tam princíp chleba a hier. My sme im závideli, "slobodu" prejavu, písania, vyjadrovania názorov; a Tita. Ale po celý ten socialistický čas k nám domov zavítavali "ňaničke" v širokých sukniach zo širokého príbuzenstva. Trepali sa toľkú diaľku vlakom, aby predali trochu kávy, vinjak a podobné produkty, ktoré tu neboli, resp. neboli lepšie. Iné, tu kúpené, výrobky nosili naspäť, aby ich popredali či rozdali rodine doma v Báčke. Šmelina. Niekedy sa len hodinku zdržali, niekedy pár nocí prespali. A naša mama a stará mama, súcitné duše, im pomohli, ako mohli. Výmenou za spomienky na ich rodnú Juhosláviu a novinky z nej. Najväčšiu radosť sme mali z juhoslovanských farebných časopisov. A z čokolády. Juhosláviu bolo ľahké zničiť.
Sovietskych vojakov z Česko-Slovenska nikto nevyhnal. Ani sa tak za tých 23 rokov nesprávali.
To je také moralizovanie o ničom. Naopak, ľudia sa len bránia agresivite politikov z koalície. A že cítim nenávisť? Nikdy som takú necítila.
Jeden nechce vojnu, druhý nechce vojnu - tak čo otravujú ľudí?
https://www.topky.sk/cl/10/2262865/Americki-…
Chcú nás umlčať.
Až teraz som sa dozvedela, o kom mag... písal. Ťažko pochopiť.
Odporúčame