Zatvárajú vlaky, otvárajú vleky.
Doženú ľudí k zúfalým činom.
Vôbec neviem, čo je na eurobankovkách, a nezaujíma ma, čo na nich bude. Kedysi mali peniaze vzťah k národu, k jeho kultúre, umeniu, dnes je to len obeživo.
Tlieskajú tí novinári, ktorí tlieskajú aj každej vládnej moci.
Pokuta pre dôchodcu je motivačná asi ako bitka pre pubertiaka. V oboch prípadoch likvidačná.
Naopak. Ak sa človek, s ktorým novinár robí rozhovor, vyhýba odpovedi na položenú otázku, novinár musí nástojiť - pravda, ak je jeho otázka relevantná. Keby sa dal ľahko odbiť, bol by úbohý. Bielik však robil inú chybu. Dookola sa pýtal na jedno a to isté, aby Fica vykoľajil a nachytal na hruškách. Bývalý mnohonásobný premiér je však ako buldog. Stál si za svojím a odpovedal vždy rovnako. Rovnako dobre.
Mala som pocit, že si v rozhovore rozumejú.
Veď štát nebude odškodňovať. Jednoducho sa nikto nedovolá pravdy. Ako povedal aj jeden právnik (zabudla som meno, ale bolo to v novinách) - obyčajný človek nedokáže, že ho poškodila experimentálna vakcína. Jednak sa nedoplatí, ak by sa chcel súdiť, a najmä nemá šancu vyhrať. Vždy sa nájde nejaký znalec, ktorý všetky argumenty vyvráti a preukáže opak.
To sú teraz len také kecy, aby sa nepovedalo, že štát (kto je to?) neprejavil dobrú vôľu.
Ale veď nech nepresviedčajú ľudí. nevyhadzujú zbytočne prachy. Nechceme - a hotovo.
Niekde z prvej polovice minulého storočia. Jacques Prévert v preklade Vladimíra Reisela.
Moderná doba
Výstava je ozaj svetová
Oddelenie pekelných a nebeských strojov
Je otvorené
A policajti kúpeľného mesta Vichy
A Lourdes
A všetkých ostatných miest
A všetkých ostatných krajín
Riadia obeh krvi
A všetci ľudia stoja v rade
Aby v pavilóne strojárenstva
Uvideli
Nevídanú atrakciu
Ako sa sloboda tratí v lese obuškov ktorými
ľudí bijú.
Tvorkyňa vakcíny... To znie hrdo.