Chudák Cinkota!
Ďalší problém - pacienti a ich príbuzní žiadajú o hospitalizáciu, hoci nie je potrebná. Nevyzdvihnú si hospitalizovaného na výzvu z nemocnice, resp. pacient odmieta nemocnicu opustiť. Vraj nemá kde ísť, vraj sa o neho nebude mať kto postarať pri doliečovaní. To všetko je pravda, ale nemocnica je teraz ako zamorené územie, navyše s nedostatkom silného a zdravého personálu. Treba z nej utekať a ešte predtým sa jej vyhýbať. Nie v nej zo strachu hľadať spásu; možno by sa viacerí boli doma zachránili. Aj pred ventiláciou. Nezmyselná predstava, že v preplnenej nemocnici mi vyčerpaný personál pomôže väčšmi, skresľuje tiež štatistiky. (Štatistiky skresľuje prakticky všetko.)
Nič mi neuniklo, je mi ľúto aj mladých ľudí. Nemajú sa kde a ako vybúriť. Myslím, že to s tým chľastaním v parkoch bude len horšie. Ľudia sú zúfalí, krčmy zavreté, susedia bonzujú. Neschvaľujem, ale chápem.
Keby som dnes bola mladá, neviem, čo by som robila... Nie každý chce chodiť na túry.
Nechcem, aby ju zabolelo, tak pomlčím.
Dávno to jazero nie je na kúpanie.
Nekončí sa doba kešu! Je korona.
Po francúzsky "pariser" nič neznamená, také slovo nie je.
Prečo ho pustili z väzby? Prečo mohol mať zbraň? On mi je ako zločinec ukradnutý, hrozné je, že strelil do ženy.
Som ochotná nečakať na dorazenie návratnej obálky. Na poštovné ešte mám, len sa bojím, aby sa to niekde nezapotrošilo.
V domove bližšie k normálnemu životu? Päťdesiate a sedemdesiate roky sa vrátili.
Zaujímavé by bolo napísať, koľkí sa odmietali očkovať, a zaštepili ich nasilu, proti ich vôli.
Aké finančné tresty dostanú médiá, ktoré s tým zbytočne strašili ľudí?
Vždy mám oči plné sĺz podobne ako ľudia v publiku. A myslím na moju mŕtvu mamu, ako by plakala spolu so mnou...
Ja som vo švrtok, keď fúkalo aj snežilo, spotrebovala dve rúška a jeden respirátor na cestu k lekárke a späť.