Slovo slovenčina sa nepíše s veľkým "S".
To musí autor každý, aj zaujímavý, príspevok pohnojiť štatistikou? Koho zaujímajú vaše rebríčky?
Musela som dnes vyhodiť včera kúpené jogurty, oriešky kešu aj takmer celý banán. Banány sú najnovšie pekné zvonka a hnilé vnútri.
My sme ako ateistická rodina mali Deda Mráza. Keď som bola dieťaťom, chápala som a tolerovala, že moja najlepšia kamarátka v susednom byte čaká na Ježiška. Každej z nás nosil darčeky niekto iný a tak to bolo v poriadku. Aj môj syn ešte poznal a uznával Deda Mráza. Pre nás ateistov boli a sú Vianoce sviatky pokoja a mieru, s náboženstvom ani vierou nemajú nič spoločné.
Na Mikuláša sme zakaždým písali na tabuľu: Na svätého Mikuláša neučí sa, neskúša sa. Mám na mysli roky 1962 - 1975, čiže od prvej triedy ZŠ až po absolvovanie gymnázia. Vždy to učitelia rešpektovali, nijaké tajnosti sa nerobili.
Je mi je čudné, že bývalý predseda ZO KSS píše takéto "pamäti". Svedčí to len o tom, že sa za socializmu mnohí komunisti pretvarovali. Mala som veriace kamarátky, ktoré normálne chodili do kostola. Nikto im v tom nebránil, v Bratislave určite nie.
Pre toto nenávidím nákupy na internete.
Strukovina hlavne nadúva a spôsobuje kŕče. O plynoch nevraviac.
Viazaný na lekársky predpis. Závažné vedľajšie účinky.
Nevieme, aké má ten človek zdravotné problémy.
Nestihol kúpiť darčeky a myslí si, že to "dotiahne". Kde? V potravinách, V drogérii? V lekárni?
Lívia Černická si týmto rozhovorom ubrala z dobrého mena.