Vávra, kde ty žiješ?
Mníchovská zrada pokračuje bruselskou.
Možno vy chováte prasce, my ostatní sa slušne správame.
Už v živote si nič na seba nekúpim.
Ja už mám viac ignorovaných "diskutérov" ako tých, čo sa mi zobrazujú.
Choďte do... Čo budeme robiť, keď nastane skutočný núdzový stav?
V autobuse či vo vlaku vidím rozčapené akurát chlapské nohy.
Je to knižka poviedok z roku 1951, slovenský preklad vyšiel v roku 1953. Tak mi náhodou padla do ruky...
"Bolo treba odísť z tohto lesa a na to boli dve cesty: jedna nazad – tam boli mocní a zlí nepriatelia, druhá napred – tam stáli obrovské stromy, pevne spolu objaté mohutnými konármi, s hrčovitými koreňmi vrastenými do lepkavej hliny močiara. Tieto kamenné stromy stáli mlčky a nehybne vo dne, v sivej temrave, ale ešte hustejšie sa zomkýnali okolo ľudí večierkami, keď sa rozhoreli vatry. A vždy, vo dne v noci, bol vôkol týchto ľudí prsteň pevnej tmy, ktorý akoby ich bol chcel zadusiť, a oni boli navyknutí na stepnú šíravu. A ešte strašnejšie bolo, keď vietor ráňal vrcholce stromov a celý les temne hučal, akoby sa vyhrážal a spieval tým ľuďom pohrebnú pieseň." (Maxim Gorkij: Poviedky)
Veď nech bádajú, tí, čo na to majú vzdelanie a možnosti, ale nám nech dajú so svojimi pokusmi a omylmi a hypotézami a závermi svätý pokoj. Keď si budú sami istí, ako to vlastne je, nech sa pochvália a my sa (poniektorí) radi dáme poučiť. Lenže toto nie je téma do novín! Patrí do odbornej literatúry, patrí do laboratórií, do vedeckých pracovní aj do zdravotníckych zariadení, kde sa teória overuje a potvrdzuje praxou. Narodila som sa v socializme, a toto je najhoršie obdobie môjho života.